Kuvajt 2. augusta (TASR) - Kuvajťania si dnes pripomínajú smutné 12. výročie invázie irackých vojsk do ich krajiny. Trpké spomienky majú najmä príbuzní 605 nezvestných, o ktorých predpokladajú, že sa stále nachádzajú v irackých väzniciach.
Bagdad v poslednom čase začal voči Kuvajtu prejavovať viaceré gestá otvorenosti. V marci 2001 na arabskom summite v Bejrúte vydal Irak prvýkrát písomné vyhlásenie, že "rešpektuje nezávislosť, suverenitu a bezpečnosť Kuvajtu." V polovici júla sa iracký prezident Saddám Husajn vyjadril, že má záujem "obrátiť list v medziarabských vzťahoch" a zároveň obvinil USA, že bránia otepľovaniu vzťahov medzi jeho krajinou a Kuvajtom.
Kuvajt ale ponuky Iraku neprijíma a zdôrazňuje, že novú kapitolu vzťahov s ním nezačne, kým neprepustí zo svojich väzníc všetkých vojnových zajatcov. Predstavitelia vlády v Bagdade tvrdia, že na ich strane bez stopy zmizlo 1142 občanov. Na vyriešenie otázok súvisiacich s nezvestnými z oboch krajín je zriadená zvláštna komisia, ale Irak jej schôdze bojkotuje odvtedy, čo v decembri 1998 začali americko-britské nálety na jeho územie.
V skorých ranných hodinách 2. augusta 1990 sa na malý emirát v Perzskom zálive začalo hrnúť stotisícové iracké vojsko, posilnené 300 tankami. Kuvajtskú armádu v počte 16.000 mužov okamžite obkľúčilo. Hlava štátu emir Džábir al-Ahmad as-Sabáh sa zachránil útekom do susednej Saudskej Arábie.
Kuvajt získal opäť slobodu po niekoľko mesiacov trvajúcej vojne, ktorá dostala príznačný názov Púštna búrka. Operáciu proti Iraku viedla americká armáda. Irak dodnes trpí sankciami OSN kvôli neochote jeho vedenia podrobiť sa požiadavkám medzinárodného spoločenstva. V posledných mesiacoch sa často spomína možnosť amerického útoku na Irak s cieľom zvrhnúť diktátorský režim Saddáma Husajna.
4 alz pel
