PRAHA, BRATISLAVA. Václav Havel sa zaslúžil o slobodu a demokraciu.
Takto znie vládny návrh zákona, ktorý prvého českého prezidenta stavia k dvom hlavám československého štátu: Tomášovi Garriguovi Masarykovi a Edvardovi Benešovi. Obom v minulosti schválili zákon, podľa ktorého sa „zaslúžili o štát“.
Rýchly proces
Návrh Lex Havel schválila vláda ešte v pondelok, deň po smrti 75ročného politika a dramatika. V rýchlom konaní by ho mala Poslanecká snemovňa odklepnúť v posledný januárový deň.
- Zákony v Českej republike:
Tomáš Garrigue Masaryk sa zaslúžil o štát (zákon prijali v roku 1930). Rovnaký zákon má aj prezident Edvard Beneš (2004).
- Na Slovensku:
Milan Rastislav Štefánik sa zaslúžil o to, že Slováci sa stali národom samostatného československého štátu (2001). Podobný zákon schválil aj federálny parlament v roku 1990.
Andrej Hlinka sa zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným (2007).
Alexander Dubček sa zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva (2008).
„Havel dal našej krajine základné hodnoty, preto si taký zákon zaslúži. Popri Masarykovi je to jediný svetový ideový vodca, ktorého Česká republika dala svetu,“ povedal pre médiá minister spravodlivosti Jiří Pospíšil.
Hoci návrhy vo vláde hovorili aj o tom, že by sa mal Havel „zaslúžiť o republiku“ (minister obrany Alexandr Vondra), nakoniec sa presadila verzia ministra zahraničia Schwarzenberga „o slobodu a demokraciu“.
Zákony takéhoto typu sú zvláštne. V Čechách majú len jednu vetu. Nič nezakazujú, nič neprikazujú, nemožno ich teda porušiť.
Slováci si takto uzákonili zásluhy Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku a naposledy Alexandra Dubčeka.
Nie všetci preto s takýmto typom zákona súhlasia. „Zákon na uctenie prezidenta Masaryka bol v roku 1930 výrazom jeho dobou podmieneného kultu. Neexistovalo vtedy štátne vyznamenanie. Ale načo je taký zákon dnes?“ pýta sa v stĺpčeku šéf spravodajstva magazínu Týden Miroslav Korecký.
„Je otázne, či by sa úcta nedala vyjadriť menej bombastickým spôsobom,“ napísal pre Lidové noviny politológ Bohumil Doležal.
Zlý vtip
Bývalý Havlov poradca Jiří Pehe zase tvrdí, že sám Havel by sa nad takýmto zákonom burácavo zasmial.
„Považoval by to za zlý vtip. Politici to robia možno preto, že majú voči nemu zlé svedomie, že sa k nemu nesprávali dobre, no ten zákon je sám osebe v podstate len vtip,“ povedal politológ pre SME.
Anketa
Smútok za Havlom
Dalibor Balšínek, šéfredaktor Lidových novin
"Václav Havel už nebude dráždiť český svet svojimi nepríjemnými otázkami. O to viac by sme naňho mali myslieť a znovu začať čítať Havla a o Havlovi."
Dominik Duka, pražský arcibiskup
"Ďakoval som Bohu, že nám dal tohto muža, prezidenta, ktorý vrátil každému slušnému človeku v našej krajine určitý pocit hrdosti a spolunáležitosti."
Magda Vášáryová, herečka a politička
"To posledné, čo by chcel, je vybudovanie pomníka ideálneho človeka, hrdinu oslavovaného ľuďmi, ktorí mu za života hádzali polená pod nohy. Určite by sa smial, kto za ním pred kamerami trúchli. Rozhodne by to mohol považova za námet na ďalšiu svoju hru."
Jan Macháček, komentátor Respektu
"Keď som šiel v sprievode na Hrad, hovoril som si, že najlepšie by sa hodilo mlčanie. Aj preto, že v tom sprievode prakticky všetci mlčali a malo to niečo do seba."