Londýn 7. júna (TASR) - Na voľbách vo Veľkej Británii sa môže zúčastniť každý občan starší ako 18 rokov s výnimkou členov kráľovskej rodiny, väzňov a peerov, okrem dedičných peerov, ktorí v rámci reformy prišli o svoje kreslá v Snemovni lordov a za "odmenu" získali právo voliť. Podľa údajov Národného štatistického úradu je v krajine registrovaných 44,9 milióna voličov, celkový počet obyvateľov Británie je 59,6 milióna.
V Británii je 659 volebných obvodov v každom z nich si Briti priamo volia svojho zástupcu v parlamente. V parlamentných voľbách sa neuplatňuje systém pomerného zastúpenia, aj preto britské strany len zriedka vytvárajú koaličnú vládu. Kandidát s najväčším počtom hlasov v danom obvode víťazí, i keď získa menej ako 50 percent.
Sčítanie hlasov prebieha v každom volebnom obvode zvlášť. Predbežné výsledky hlasovania, ktoré po zatvorení volebných miestností odhadujú dve hlavné televízne stanice na základe svojich ankiet, zvyčajne pomerne verne odrážajú skutočný výsledok volieb. Oficiálne výsledky sú známe až oveľa neskôr, najčastejšie keď jeden z lídrov troch hlavných strán uzná svoju porážku.
V britskej provincii Severné Írsko sa začne sčítavanie hlasov až v piatok po 11. hodine SELČ a výsledky hlasovania tu oznámia s veľkým oneskorením oproti ostatným volebným obvodom v Británii.
Volebné programy hlavných politických rivalov v Británii sa od seba v kľúčových bodoch veľmi nelíšia. Labouristi i konzervatívci chcú získať viac financií pre školy, ktoré trpia nedostatkom kvalifikovaných učiteľov a obe strany presadzujú reformu zdravotníctva. Konzervatívci navyše sľubujú zníženie daní, labouristi sa zaviazali len k tomu, že nezvýšia daň z príjmu.
V niektorých otázkach sa však programy oboch strán líšia: kým konzervatívci navrhujú vytvoriť zoznam bezpečných krajín, obyvateľom ktorých by Británia automatiky zamietla žiadosť o azyl, labouristi podporujú zavedenie kvóty na počet ľudí, ktorým bude povolený trvalý pobyt v krajine. A napokon sa obe strany zásadne rozchádzajú v európskej otázke. Labouristi sú za prijatie spoločnej európskej meny, ak o tom občania rozhodnú v referende a ak na to budú vytvorené ekonomické podmienky, zatiaľ čo konzervatívci euro odmietajú, minimálne do ďalších volieb.
A na záver trochu histórie: Labouristická strana vznikla v roku 1906 a od roku 1994 stojí na jej čele Tony Blair. Konzervatívna strana sa v roku 1832 pretransformovala zo strany toryovcov, ktorá vznikla v 17. storočí ako spojenec kráľa. Od roku 1997 ju vedie William Hague. Najmladšia je Liberálnodemokratická strana, ktorá vznikla v roku 1988 zlúčením Sociálnodemokratickej strany (založenej v roku 1981) a Liberálnej strany (založenej v 1839), jej lídrom je Charles Kennedy.
