Kim Čong-il, ktorý cez víkend zomrel, patril medzi najbizarnejších lídrov. Na svoje výstrelky míňal milióny, kým jeho ľudia hladovali.
1. Kult osobnosti
Kim aj jeho otec sú v krajine polobohovia. Po celej Severnej Kórei je mnoho pamätníkov na miestach, kde niektorí z nich niekedy bol. V každej domácnosti sú ich obrazy. Zábery vodcov sú medzi prvými, ktoré sa zachraňujú pri požiari.
Populárne sú aj nadživotné sochy Kim Irsena. „Milujúci“ ľud vzdáva svojmu vodcovi úctu na megalomanských oslavách na štýl spartakiády, deti sa učia o tom, ako ich len Kimovci môžu ochrániť pred krvilačným Západom, ktorý chce krajinu zničiť.
2. Ako Chuck Norris
S kultom osobnosti súvisí aj prepisovanie životopisu. V Kimovom prípade to propaganda dohnala do komických rozmerov.
Kim vraj rozprával už ako osemtýždňový. Počas štúdia napísal za tri roky 1500 kníh, neskôr šesť opier. Keď prvýkrát držal v ruke golfovú palicu, dosiahol lepší výsledok ako akýkoľvek profesionál pred ním. Sám vymyslel dvojitú žemľu s mäsom, ako „kvalitné jedlo pre študentov“. U nás to voláme hamburger.
3. Mesto na hraniciach
Ešte Kimov otec nechal v 50. rokoch na hraniciach s južnou časťou polostrova vystavať mesto s výškovými budovami. Nemalo slúžiť na bývanie, ale jednoducho na to, aby Kórejčania z juhu závideli a utekali na sever. Dominuje mu 165 metrov vysoký stožiar s vlajkou, najvyšší na svete.
Dodnes režim míňa veľké peniaze na to, aby sa v meste svietilo a vyzeralo moderne. Aj keď pohľad s ďalekohľadom odhalil, že budovy nemajú ani sklené okná a nejde o nič viac ako o hrubú betónovú konštrukciu.
4. Trest smrti
Režim si drží moc za každú cenu. Tresty smrti preto udeľuje vo veľkom. Ešte pred pár rokmi na to stačilo vlastniť mobil. Teraz je v krajine asi milión mobilov, ale nedá sa s nimi volať do zahraničia.
Ak to niekto skúsi, ide do koncentračného tábora. Alebo ak hromadí doma jedlo. Alebo ak sa snaží niečo predať. Za internet nie, ten bežní Severokórejčania nepoznajú.
5. Eugenika
Kim bol posadnutý dokonalosťou, v hlavnom meste napríklad nechcel mať nízkych občanov. Raz umiestnil po celom Pchjongangu reklamu na zázračný liek, ktorý podporuje rast.
Kto sa prihlásil, toho deportovali na neobývaný ostrov. Spolu s hendikepovanými.
Samotný Kim mal pritom len okolo 160 centimetrov, a preto nosil opätky.
