Bratislava 7. júna (TASR) - Známa slovenská pranostika o Medardovej kvapke, kvapkajúcej štyridsať dní od 8. júna do 17. júla v prípade, že na Medarda zaprší, sa podľa informácií meteorológov tento rok asi v niektorých častiach Slovenka naplní. Práve na ôsmy júnový deň predpovedajú polooblačné až oblačné počasie s ojedinelými slabými zrážkami.
Medardovské pranostiky sú veľmi starého dáta, v písomných pamiatkach sa ich podoba, avšak nerýmovaná, objavuje už v 16. storočí. Rýmovaná - Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká, je doložená dokumentmi až zo šesťdesiatych rokov 19. storočia. Menej známa je však sedliacka pranostika - Keď na Medarda prší, zrno sa zle suší.
Krstné meno Medard je veľmi staré a jeho význam sa skladá z dvoch slov. Prvá časť ďMahtď znamená moc a druhú ďhardusď jazykovedci prekladajú ako tvrdý alebo prísny. Svätec Medard z Noyonu však popiera význam svojho mena. Často býva zobrazovaný s úsmevom na perách, a preto je aj považovaný za patróna proti bolestiam zubov, ale je aj ochrancom sedliakov, vinárov a pivovarníkov.
Medard pochádzal z franského šľachtického rodu, narodil sa niekedy okolo roku 473 v Salency vo Francúzsku. Ako svoje životné poslanie si vybral duchovnú dráhu. Bol vysvätený za kňaza, v roku 545 ho vymenovali za biskupa v Noyone, ktorý sa nachádza severovýchodne od Paríža. Diecéza za jeho pôsobenia dosiahla veľký rozkvet. Medard z Noyonu zomrel okolo roku 560 a jeho telesné pozostatky sú uložené v meste franských kráľov Soissons, kde je postavené opátstvo, nesúce jeho meno.
Aj v našom historickom kalendári sa stretneme s biskupom Medardom (Kohlom), ktorý v roku 1911 posvätil štyri zvony nového bratislavského kostola svätej Alžbety - dnešného Modrého kostolíka.
Podľa slov niektorých meteorológov medardovské ochladenie patrí k stredoeurópskym špecialitám. V Nemecku je známe pod názvom Schafskalte, čiže niečo ako ďovčie chladnoď, čo pochádza údajne z toho, že pri výraznom ochladení v tomto období trpeli čerstvo ostrihané ovce.
