„Vykanie nám vyhovovalo. Išlo o zdvorilosť a ohromný rešpekt. Patrilo to k tichému a jemnému anglickému humoru, čo bol medzi nami,“ spomína jeho osobný lekár.
Zdravotný stav pána Havla sa v poslednom roku zhoršoval. Ako prežíval tento rok?
„Veľmi sa vyčerpal pri filme Odcházení. Postihli ho komplikácie zápalu priedušiek, keď bol hospitalizovaný. Myslím, že ho to trochu psychicky oslabilo. Vo februári a marci prechodil zápal pľúc, jeden bol vážny a nepodarilo sa ho dobre zvládnuť. Potom mal veľké ťažkosti, na premiére filmu. Síce sa postavil na nohy, ale bol absolútne vyčerpaný a prešiel len pár krokov. Už v tom čase bol na pokraji života a živorenia, mal však silnú vôľu splniť všetko, čo cítil ako záväzok.
Neskôr utiekol na Hrádeček a dúfal, že tu v pokoji načerpá silu. To sa podarilo a v lete napísal niekoľko prejavov a zúčastnil sa na akciách. S radosťou sa vrátil do života, ale sám vedel, že to sú pokusy kruto vykúpené niekoľkými dňami ťažkého vyčerpania. Klimatizácia, presuny, striedanie vlkosti, teplôt a sál, kde je tristo ľudí. Bolo skoro nemožné, aby tam niečo nechytil.“
A v posledných dňoch?
„Koncom novembra prechodil posledný zápal pľúc. Ešte odišiel do Prahy za dalajlámom. To už bol dávno na hranici fyzických síl a vyčerpania. Bola to len jeho vôľa, ktorá ho držala. Chcel dokončiť veci, ktoré mali národný či medzinárodný význam, tak aby neurobil republike hanbu, splnil záväzky a všetko, čo si v živote predsavzal. Hovoril som s ním takmer každý deň, naposledy v sobotu večer. Mal pocit, že je v lepšom zdravotnom stave a že únava trošku ustupuje. Bolo to len také nadýchnutie. Ešte sa v pokoji vyspal a dal si v nedeľu ráno jedlo s tým, že si ešte zdriemne. Už sa neprebudil.“
Povedali ste, že pán Havel písal. Na čom pracoval?
„Prejavy, najmä reakcie na zahraničné udalosti, pretože tu o ne mali ľudia menší záujem. Pustil sa ešte do novej divadelnej hry. Mal ju premyslenú, ale, žiaľ, nedokončil ju. Mal zapísané príbehy, rozprával mi pointy s čiernym i náznakovým humorom. Bola z nemocničného prostredia a veľmi som sa bál, ako dopadne.“
Prečo?
„Nemyslím tým, že by hra nemala úspech. Pán prezident mal obrovskú schopnosť výstižne reflektovať, čo zažil, a ako jeho lekár som sa bál, že sa v tej hre nájdem.“
Autor: Kateřina Frouzová, MF Dnes
