SOUL, BRATISLAVA. Kým väčšina krajín sa obáva zhoršenia situácie po smrti Kim Čong-ila, existuje aj optimistická verzia. Koniec diktátora povedie k zmenám, na konci ktorých dôjde k znovuspojeniu polostrova.
Analytici veľmi tomuto scenáru neveria. Prípadné spojenie by bolo oveľa ťažšie ako spojenie Nemecka. Navyše, vzťah Juhokórejčanov k ich severným bratom sa ochladzuje.
Z najchudobnejších k elite
Pred 66 rokmi bola Kórea jeden štát okupovaný Japoncami. Po druhej svetovej vojne sa krajina rozdelila pozdĺž 38. rovnobežky na prosovietsky komunistický sever a proamerický juh. Vojna v rokoch 1950 až 1953 spustošila oba štáty.
Rozvoj Južnej Kórey nebol ľahký, tiež si prežila diktátorov či vojenské puče. Ako píše portál Business Insider, ešte v polovici 70. rokov bolo HDP na obyvateľa oboch Kóreí zhruba rovnaké.
Južná Kórea sa však postupne zdemokratizovala a začala rýchlo rásť. Z jednej z najchudobnejších krajín na svete sa stala jednou z najvyspelejších.
Asi 50-miliónový štát patrí v rebríčku HDP na obyvateľa podľa Medzinárodného menového fondu na 26. miesto, tesne za Japonsko či Francúzsko.
Krajina udivuje aj v iných štatistikách. Je najväčším výrobcom lodí, obrazoviek a počítačových čipov na svete, piatym najväčším producentom áut.
Kimova smrť môže byť predzvesťou katastrofy, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Pomoc pre tri milióny
Kým južnému susedovi sa darilo čoraz viac, so Severnou Kóreou to išlo z kopca. Jej ekonomika začala upadať v 70. rokoch pre ropnú krízu či výdavky na zbrojenie. Na rozdiel od Číny vláda nič nemenila a verila centrálnemu plánovaniu, ktoré kedysi fungovalo. Krajina padla k najchudobnejším.
Pádom Sovietskeho zväzu stratila spojenca, ktorý jej pomáhal. Obyvatelia museli čeliť aj hladomoru. Odhaduje sa, že na budúci rok budú potrebovať potravinovú pomoc tri milióny ľudí.
V súčasnosti vyprodukuje jeden Severokórejčan len 5 percent toho, čo Juhokórejčan. Aj preto by znovuzjednotenie takýchto rozdielnych štátov bolo ťažšie ako spojenie Nemecka. Cena sa odhaduje najmenej na 1 bilión (tisíc miliárd) dolárov.
Väčšina Juhokórejčanov (asi 70 percent) stále túži po zjednotení. Napriek tomu stúpa počet ľudí, ktorí začínajú Severokórejčanov považovať za cudzincov.
Kultúrne rozdiely kedysi jedného národa sú po 66 rokoch už príliš veľké.
