Londýn 7. júna (TASR) - Americkým vedcom sa podarilo viac ako týždeň dehydrované ľudské bunky prebudiť opäť k životu. Využili pritom trik jednej baktérie, ktorá dokáže žiť bez vody celé stáročia, informuje britský časopis New Scientist.
Nový objav môže podľa Malcolma Pottsa z Virginia Tech Center for Genomics vyvolať celý rad medicínskych aplikácií. Napríklad by sme boli schopní skladovať krv na transfúzie dlhší čas a bez chladenia. Táto vzácna tekutina by sa tak rýchlejšie dostala na miesta katastrof. Protilátky a vakcíny by mali kvázi neobmedzenú životnosť, takže by sa mohli efektívnejšie nasadiť aj v rozvojových krajinách.
Výsledky výskumu môžu pomôcť aj v kozmonautike. Niektoré lieky by sa dali dehydrovať a použiť na dlhých vesmírnych misiách.
Bežné bunky odumierajú bez vody za niekoľko sekúnd. Potts však vedel o fotosyntetickej baktérii Nostoc commune, ktorá dokáže prežiť dlhé obdobia sucha. N. commune uprednostňuje odkryté vrstvy hornín alebo skál, ktoré rýchlo vyschnú. Keď ich opäť pokropí voda, baktérie sa prebudia zo svojho "zimného spánku" a napučia.
N. commune prežije vďaka tomu, že sa obklopí hlienovitou a vodu hromadiacou látkou menom glykán. Spolu s kolegom Davidom Helmom zmiešal Potts vyčistený glykán s ľudskými obličkovými bunkami a nechal ich vyschnúť pri izbovej teplote. Keď bunky po ôsmich dňoch opäť pokropil vodou, polovica z nich znova ožila a začala sa deliť.
"To je absolútny zlom," povedal Potts. "Technikou používanou baktériami môžeme oživiť aj ľudské bunky."
Alan Tunnacliffe z Cambridgskej univerzity sa síce stavia skepticky k tomu, že by bunky mohli prežiť iba vo vrstve glykánu, no zároveň pripúšťa: "Ak to naozaj funguje, tak je to obrovský úspech."
Potts a Helm dúfajú, že jedného dňa sa im podarí dehydrovať a znovu oživiť celé orgány, no v tomto prípade už samotný glykán nevystačí. "Bude to zmes z viacerých komponentov," tvrdí Potts.
Vedcom z Kalifornskej univerzity v San Diegu sa už minulý rok podarilo oživiť ľudské bunky po piatich dňoch "spánku". Ich postup však nefungoval s normálnymi, ale s geneticky modifikovanými bunkami. Tie boli manipulované tak, že produkovali látku trehalóza, ktorá bunky chránila pred vysušením a zamrznutím.
