KYJEV. Uzavretie dlho očakávanej asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou sa aj po dnešnom summite oboch strán v Kyjeve odkladá. Dôvodom sú obavy Bruselu o väznenú ukrajinskú expremiérku Juliu Tymošenkovú a vládu zákona v tejto postsovietskej republike.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na záver summitu vyhlásil, že takmer päť rokov trvajúce rokovania o kľúčovej dohode o spolupráci sú ukončené. Zároveň dal jasne najavo, že jej podpis závisí od budúceho správania Ukrajiny.
Vyjadril pritom "veľkú obavu, najmä pre politicky motivovanú justíciu na Ukrajine a prípad Tymošenková". Informovala o tom agentúra AP.
Ukrajina sa nevyhla kritike
EÚ ostro kritizovala októbrové odsúdenie Tymošenkovej na sedemročné väzenie za zneužitie právomocí. Verdikt označila za politicky motivovaný a vyzvala na prepustenie líderky opozície.
Na osobitné rokovanie s ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom pricestovali do Kyjeva vrcholní predstavitelia únie - okrem Van Rompuya aj šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Z plánovaných 40 minút sa predĺžilo na takmer dve hodiny.
Únia rieši vo vzťahu ku Kyjevu dilemu, uviedla agentúra DPA. Niektorí tvrdia, že ďalšia integrácia Ukrajiny by mala byť podmienená Tymošenkovej prepustením, zatiaľ čo iní argumentujú, že neúspech pri zlepšovaní vzťahov podnieti Ukrajinu odvrátiť sa od Európy a budovať užšie vzťahy s Ruskom.
Ukrajinský súd aktuálne posudzuje odvolanie Tymošenkovej voči rozsudku. Expremiérka sa sťažuje, že úrady jej bránia v prístupe k osobnému lekárovi a liečbe boľavého chrbta a kožných problémov.
Janukovyč odmieta jej prepustenie s tým, že prokuratúra a súdy v jej prípade konali nezávisle. Expremiérku od vynesenia rozsudku pritom obvinili a vyšetrujú aj z ďalších trestných činov.
Van Rompuy: Únia nezabudla na demonštrantov z Minska
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, dnes po ukončení prvého kola rokovaní s ukrajinskými partnermi v rámci summitu EÚ-Ukrajina v Kyjeve uviedol, že obe delegácie hovorili aj o politických vzťahoch vo východnej Európe.
Van Rompuy pripomenul, že Európska únia nezabudla na brutálne potlačenie ľudovej demonštrácie v Minsku spred roka a pokračuje vo svojej politike nátlaku na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
"Dnes je presne rok od prezidentských volieb, ktoré viedli k pošliapaniu volebných štandardov," povedal Van Rompuy a poukázal, že okamžite po voľbách z 19. decembra 2010 došlo k prenasledovaniu politickej opozície a zastrašovaniu aktivistov občianskej spoločnosti.
Internetový európsky denník EUobserver dnes pripomína, že v ten istý deň, ako bolo jasné, že Lukašenko opäť vyhral prezidentské voľby, sa okolo 50.000 ľudí zhromaždilo na Námestí nezávislosti v Minsku, aby vyjadrili svoj nesúhlas s jeho znovuzvolením za prezidenta. Reakcia štátnych bezpečnostných síl bola rýchla a brutálna.
Okolo 600 ľudí bolo zatknutých a tisícky demonštrantov zbili počas rozháňania demonštrácie. V lete tohto roku Lukašenkov režim zakázal verejne zhromažďovať sa skupinkám vo vyššom počte ako traja ľudia a dokonca aj dlhšie postávanie na centrálnom námestí v Minsku môže byť dôvodom na vyšetrovanie zo strany polície.
V reakcii na tieto udalosti Európska únia postupne zvyšovala reštrikčný nátlak na vládu v Minsku a dnes je na sankčnom zozname únie už 120 ľudí, ktorí majú zákaz vycestovať do členských krajín EÚ.
"Udalosti z posledných 12 mesiacov boli pre nás dôvodom na obavy. Atmosféra represívnych zásahov sa vôbec nezmenila. Aj preto je politika EÚ principiálna - orientujeme našu politiku na reštriktívne opatrenia a podávame pomocnú ruku občianskej spoločnosti a širšej verejnosti v Bielorusku. Nič na tomto nezmeníme, kým nebudú všetci politická väzni prepustení a rehabilitovaní," odkázal dnes z Kyjeva do Minska predseda Európskej rady.
