PARÍŽ. Uväzneného venezuelského teroristu Ilicha Ramíreza Sáncheza, známeho pod prezývkami Carlos alebo Šakal, odsúdili vo štvrtok pred polnocou v Paríži na doživotie za organizáciu štyroch bombových útokov v rokoch 1982 a 1983. Zahynulo pri nich 11 ľudí a viac ako 100 ďalších utrpelo zranenia.
Šakalova právnička a partnerka Isabelle Coutant-Peyrová oznámila, že odsúdený podá odvolanie. Podľa nej je obeťou spolitizovaného procesu a kritizovala vyšetrovateľov za využívanie archívov bývalých komunistických štátov pri trestnom stíhaní.
Šakal si už odpykáva doživotný trest za vraždu dvoch francúzskych policajtov a libanonského informátora z roku 1975. Francúzsko nemá trest smrti, poznamenala agentúra AP.
Pri útoku v marci 1982 výbuch bomby vo vlaku medzi Parížom a Toulouse zabil päť ľudí. O mesiac neskôr explózia výbušnín v aute pred parížskou redakciou arabských novín zabila jednu osobu.
Ďalšie dva útoky sa stali v decembri 1983. Pri prvom bomba na hlavnej vlakovej stanici v Marseille zabila dvoch ľudí. V rovnaký deň prišli o život traja ľudia pri výbuchu v rýchlostnom vlaku medzi Marseille a Parížom.
Cieľom oslobodenie spoločníkov
Podľa obžaloby naplánoval Šakal výbuchy s cieľom dosiahnuť slobodu pre svoju nemeckú priateľku Magdalenu Koppovú a švajčiarskeho spoločníka, ktorých uväznili v Paríži pre obvinenia z prechovávania zbraní - mesiac pred tým, ako začali bombové útoky.
Po zatknutí dostalo francúzske ministerstvo vnútra list s Ramírezovými odtlačkami prstov, hroziaci "vojnou", pokiaľ nebude dvojica prepustená do 30 dní.
Šakala podozrievajú aj z únosu francúzskeho lietadla smerujúceho do Ugandy v roku 1976. Priznal sa, že bol strojcom útoku na stretnutie Krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vo Viedni, pri ktorom zahynuli tri osoby. Počas útoku teroristi zajali 70 rukojemníkov vrátane vtedajšieho venezuelského ministra ropného priemyslu, ktorých neskôr prepustili v Alžírsku.
Podieľal sa aj na masakre izraelských športovcov na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. Jeho vinou mohlo zomrieť až 1500 ľudí.
5-hodinová záverečná reč
Neslávne známy 62-ročný terorista akúkoľvek svoju účasť popiera. Na súde sa pritom označil za "revolucionára z povolania". Vo štvrtok využil svoju záverečnú reč na, ako sám povedal, "malú rekapituláciu" a rečnil päť hodín.
"Som žijúci archív. Väčšina ľudí na mojej úrovni je mŕtva," konštatoval. V emocionálnom finále prečítal text na pamiatku dlhoročného líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, jeho takpovediac ideologického brata, ktorý sponzoroval útoky na západné ciele. "Tento muž spravil viac ako všetci revolucionári," dodal vzlykajúc, aby na záver svojho monológu zvolal: "Nech žije revolúcia". Skupina mladých mužov na galérii mu aplaudovala na znak podpory.
Šakal bol postrachom v hlavných mestách západnej aj stredovýchodnej Európy počas studenej vojny, keď ho spájali s únosmi a bombovými útokmi v mene krajnej ľavice a palestínskych teroristických skupín.
V tohtoročnom procese súdili v neprítomnosti aj troch Šakalových komplicov - Nemec Johannes Weinrich a Palestínčan Alí Kamál al-Isáwí dostali tiež doživotný trest, Nemku Christu Fröhlichovú zbavili obvinení.
Weinrich údajne riadil Šakalove európske operácie a bol členom nemeckej násilnej krajne ľavicovej Frakcie Červenej armády (RAF). Odpykáva si doživotný trest v Nemecku. Fröhlichová podľa predpokladov tiež žije v Nemecku, miesto pobytu Isáwího nie je známe.
Šakala zadržali agenti francúzskej tajnej služby v roku 1994 v sudánskom Chartúme a dovliekli ho do Francúzska.
