BERLÍN, BRATISLAVA. Keď tú legendárnu vetu povedal šéf frakcie vládnych konzervatívcov CDU/CSU v Bundestagu Volker Kauder, mohli v Goetheho inštitúte otvárať šampanské a tľapkať sa po pleci, že osem miliárd eur na šírenie nemeckého jazyka vo svete nevyšlo nazmar.
Kauder totiž vyhlásil, že Európa hovorí po nemecky, čím chválil Berlín, že udáva politické tempo pri záchrane eura.
Nemčina? Nein
Fakty
Nemčinári
Luxembursko – 100 percent Slovinsko – 69 percent Slovensko – 65 percent Česko – 61 percent Poľsko – 52 percent Holandsko – 44 percent Dánsko – 35 percent Fínsko – 38 percent
ZDROJ: Statistische Bundesamt
Akurát, že Kauderovo vyhlásenie zdvihlo zo stoličiek niekoľkých európskych politikov. A úradný šíriteľ jazyka mysliteľov a básnikov, teda Goetheho inštitút, vie tiež svoje.
Európa je v strehu nielen pred nemeckou politikou, ale aj pred nemeckým jazykom. V západnej Európe sa ho učí čoraz menej žiakov.
Len v Holandsku sa číslo nemčinárov v školách scvrklo z 86 percent na 44 percent. To sú čísla Štatistického spolkového úradu za roky 2005 až 2010, ktoré zverejnil v stredu.
V Dánsku klesol počet žiakov s nemčinou z 50 na 35 percent, vo Fínsku z 38 na 26 percent, a podobne sú na tom ostatné krajiny západnej Európy.
Výnimkou je Luxembursko, kde sa nemčinu učia v školách všetci, lenže tam je to popri luxemburčine a francúzštine ďalší úradný jazyk.
Nemčinu v Európe držia pri živote hlavne krajiny strednej a východnej Európy, kde sa tento jazyk učí každý druhý žiak.
Nemeckí diplomati v Bratislave to berú veľmi vážne a politici pri návštevách Slovenska tiež.
Na otvorenie tohtoročného školského roku prišli do nemeckej školy na Palisádach traja ministri.
Nemecký šéf diplomacie Guido Westerwelle, náš minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda i minister školstva Eugen Jurzyca.
Podpísali, že v priestoroch bývalej Združenej strednej školy chemickej vznikne spoločná nemecko-slovenská škola pre 600 detí, kde budú po nemecky hovoriť škôlkari, žiaci základnej i strednej školy. To by mohlo udržať čísla nemčinárov na Slovensku.
U nás sa podľa štatistík učí nemčinu 65 percent žiakov, viac je to z nových krajín únie už len v Slovinsku (69 percent). Mimo Európy to s nemčinou vyzerá lepšie. Zapáčila sa najmä v Ázii a Amerike.
Američania a Španieli
„Vývoj v Európe ukazuje, aké je dôležité, aby sa ľudia učili našu reč, inak sa strach z nemeckej dominancie, ktorý súvisí s minulosťou, veľmi rýchlo vráti,“ povedal pre AFP šéf Goetheho inštitútu Hans-Dieter Lehman.
Jeho inštitút celkom skeptický nie je. Záujem o nemčinu je vraj väčší po skončení školy. Potvrdzujú to mladí ľudia v juhoeurópskych štátoch, v Španielsku ich šprechuje až 60 percent.
