Štokholm 6. júna (TASR) Bývalý spolkový kancelár Západného Nemecka Helmut Schmidt dnes vyhlásil, že Turecku, ktoré je jedným z kandidátov na členstvo v Európskej únii, by sa nikdy nemal umožniť vstup do únie. Schmidt sa pritom odvolával na historickú skutočnosť z 18. storočia.
Ako povedal, hlavnou hybnou silou európskeho politického a hospodárskeho rozvoja je éra osvietenstva. Tá podľa jeho slov splodila kultúru podnikateľského manažmentu a voľných trhov. "Osvietenstvo nikdy nepreniklo do Turecka a nikdy do Turecka neprenikne," podčiarkol Schmidt.
Schmidt, ktorý bol predsedom západonemeckej vlády v rokoch 1974-82 a teraz je komentátorom pre európske záležitosti, sa takto vyjadril na panelovej diskusii v Štokholme s názvom Budúce vodcovstvo Európy.
Nemecký exkancelár na rokovaniach tiež spochybnil rozvážnosť EÚ v spojitosti s pozvaním 12 nových krajín na prístupové rokovania. Brusel si vyslúžil jeho kritiku kvôli tomu, že takýto postup živí nerealistické nádeje medzi uchádzačskými krajinami na rýchle hospodárske zisky plynúce z členstva v EÚ.
V prípade, že by sa len tri členské krajiny Poľsko, Česká republika a Maďarsko - prijali v prvej vlne, pomoc EÚ na hlavu bude musieť byť menšia ako to, čo dostávali Íri, Portugalci a Gréci, keď sa pričlenili do spoločenstva v 70. a 80. rokoch, argumentoval Schmidt.
"Bolo predčasné pozvať dvanástich. Poľsko, Česká republika a Maďarsko by mali z morálnych, historických, geostrategických a geopolitických dôvodov prvé vstúpiť do únie. Ak by sme sa pokúsili pomôcť im v rovnakom pomere, tieto peniaze v Európe neexistujú, takže to bude omnoho menej. Politickí lídri vytvorili hospodárske očakávania, ktoré sa nestanú pravdou za desaťročie, ani za 20 rokov," povedal Helmut Schmidt.
Medzi krajinami usilujúcimi sa o začlenenie do Európskej únie sú predovšetkým štáty strednej a východnej Európy. Brusel ponúkol Turecku šancu na odštartovanie rozhovorov o členstve po tom, ako krajina dosiahla v roku 1999 štatút kandidátskej krajiny.
