Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRUSEL, BRATISLAVA. Keď sa šetrí v Bruseli, aj malý krok vyvolá veľký krik.
Odbory zamestnancov európskych inštitúcií protestujú proti škrtom, nad ktorými sa vlády v Taliansku či Španielsku po svojich úsporách môžu len pousmiať.
Usporená miliarda
Európska komisia v utorok schválila návrh, ktorý chce do roku 2020 ušetriť miliardu eur. A to tak, že zníži počet zamestnancov európskych inštitúcií (v súčasnosti 45-tisíc) o päť percent do roku 2017 a zníži platy niektorým kategóriám nových zamestnancov o 18 percent.
Chce tiež predĺžiť pracovný čas z 37,5 hodiny na 40 a zvýšiť dôchodkový vek zo 63 na 65 rokov.
Autorom návrhu, ktorý teraz posúdia členské štáty a europarlament, je slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.
V zadlženom Grécku v štátnej správe, ktorá zamestnávala asi pätinu populácie, 30-tisíc ľudí rok dostane 60 percent platu a potom ich vyhodia. Výrazne znižovať budú platy aj ostatným.
V Taliansku nahradia vo verejnej správe iba jedného zamestnanca z piatich, čo odíde. V Španielsku i Írsku znížili o päť percent platy všetkým pracovníkom verejnej správy.
„Viem, že niektoré členské krajiny by šli ešte ďalej,“ hovorí pre SME Šefčovič. V novembri sa šetrenie nezdalo dostatočné 17 členským krajinám, najostrejšie vystupuje Británia. Napriek tomu sú podľa Šefčoviča úspory ambiciózne, pretože dopĺňajú staršie osemmiliardové úspory z roku 2004.
Úradníci hrozia štrajkom
Rozpočet na zamestnancov európskych inštitúcií ročne podľa Šefčovičovho kabinetu predstavuje asi 6,7 miliardy eur, približne päť percent z rozpočtu únie.
Chcú podľa neho v kríze vyslať signál, že sú ochotní pracovať „viac a tvrdšie“, ale zároveň si zachovať najkvalitnejších pracovníkov v konkurencii so súkromným sektorom.
Európska komisia bude mať v novej finančnej perspektíve zmrazené administratívne výdavky. Počet úradníkov únie je pritom podľa neho zlomkom oproti počtu úradníkov veľkých európskych krajín.
Odbory európskych inštitúcií, ktoré hrozia štrajkom, sa v otvorenom liste lídrom členských štátov bránia, že úsporám síce rozumejú, ale sú podľa nich v rozpore s novými povinnosťami podľa Lisabonskej zmluvy.
