Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRUSEL, BRATISLAVA. Keď sa šetrí v Bruseli, aj malý krok vyvolá veľký krik.
Odbory zamestnancov európskych inštitúcií protestujú proti škrtom, nad ktorými sa vlády v Taliansku či Španielsku po svojich úsporách môžu len pousmiať.
Usporená miliarda
Európska komisia v utorok schválila návrh, ktorý chce do roku 2020 ušetriť miliardu eur. A to tak, že zníži počet zamestnancov európskych inštitúcií (v súčasnosti 45-tisíc) o päť percent do roku 2017 a zníži platy niektorým kategóriám nových zamestnancov o 18 percent.
Chce tiež predĺžiť pracovný čas z 37,5 hodiny na 40 a zvýšiť dôchodkový vek zo 63 na 65 rokov.
Autorom návrhu, ktorý teraz posúdia členské štáty a europarlament, je slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.
V zadlženom Grécku v štátnej správe, ktorá zamestnávala asi pätinu populácie, 30-tisíc ľudí rok dostane 60 percent platu a potom ich vyhodia. Výrazne znižovať budú platy aj ostatným.
V Taliansku nahradia vo verejnej správe iba jedného zamestnanca z piatich, čo odíde. V Španielsku i Írsku znížili o päť percent platy všetkým pracovníkom verejnej správy.
„Viem, že niektoré členské krajiny by šli ešte ďalej,“ hovorí pre SME Šefčovič. V novembri sa šetrenie nezdalo dostatočné 17 členským krajinám, najostrejšie vystupuje Británia. Napriek tomu sú podľa Šefčoviča úspory ambiciózne, pretože dopĺňajú staršie osemmiliardové úspory z roku 2004.
Je fajn, že si Európska komisia konečne spomenula aj na seba. Roky ordinuje všemožné úsporné opatrenia komukoľvek, len na seba akosi stále zabúdala, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Úradníci hrozia štrajkom
Rozpočet na zamestnancov európskych inštitúcií ročne podľa Šefčovičovho kabinetu predstavuje asi 6,7 miliardy eur, približne päť percent z rozpočtu únie.
Chcú podľa neho v kríze vyslať signál, že sú ochotní pracovať „viac a tvrdšie“, ale zároveň si zachovať najkvalitnejších pracovníkov v konkurencii so súkromným sektorom.
Európska komisia bude mať v novej finančnej perspektíve zmrazené administratívne výdavky. Počet úradníkov únie je pritom podľa neho zlomkom oproti počtu úradníkov veľkých európskych krajín.
Odbory európskych inštitúcií, ktoré hrozia štrajkom, sa v otvorenom liste lídrom členských štátov bránia, že úsporám síce rozumejú, ale sú podľa nich v rozpore s novými povinnosťami podľa Lisabonskej zmluvy.
