ŠTRASBURG. Dvaja z piatich ocenených predstaviteľov tzv. arabskej jari, egyptská blogerka Asmá Mahfúzová (26) a Líbyjčan Ahmad Zubajr Sanúsí (77), si z rúk predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka prevzali v Štrasburgu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia 2011.
Ďalšími laureátmi ocenenia sú v tomto roku in memoriam Tunisan Muhammad Búazízí - ktorého zúfalé gesto upálenia sa na verejnosti stalo symbolom následnej revolúcie v jeho krajine -, ako aj právnička Razán Zajtúnová (34) a politický karikaturista Alí Farzát, obaja zo Sýrie.
Na slávnostnom ceremoniáli všetci zúčastnení zdôraznili, že arabská jar otvorila novú epochu vo vzťahoch medzi Európskou úniou a arabským svetom.
Asmá Mahfúzová je jednou zo zakladateliek Egyptského hnutia mládeže. Jej výzvy na slobodu, ktoré sa v januári tohto roku nebála zverejniť cez YouTube, videli státisíce ľudí, ktorí sa neskôr začali zhromažďovať na protestných demonštráciách na káhirskom námestí Tahrír.
Po zatknutí ju postavili pred vojenský súd, na slobodu sa dostala v dôsledku tlaku prominentných aktivistov na niekdajší režim.
Ahmad Zubajr Sanúsí je 77-ročný líbyjský disident, ktorý je vo vlasti považovaný za najstaršieho "väzňa svedomia". V roku 1970 ho odsúdili za údajný puč proti Muammarovi Kaddáfímu a 31 rokov strávil vo väzení - o štyri roky dlhšie než Nelson Mandela.
V súčasnosti je v rámci Prechodnej národnej rady poverený záležitosťami politických väzňov a situáciou ľudských práv v Líbyi.
Razán Zajtúnová, 34-ročná právnička, je jedným z lídrov výboru, ktorý koordinuje občianske povstanie v Sýrii. Viacerí členovia jej rodiny, vrátane jej manžela, boli zatknutí. Ochrankyňa ľudských práv založila webovú stránku o sýrskych politických väzňoch, za čo dostala zákaz opustiť krajinu.
Jej krajan Alí Farzát je politický karikaturista, autor vyše 15.000 satirických diel uverejnených v sýrskych, arabských a medzinárodných médiách.
Za ostrú kritiku diktátorských režimov a ich predstaviteľov ho v auguste surovo zbili sýrske bezpečnostné služby, pričom mu polámali obe ruky.
Sacharovovu cenu dotovanú celkovou sumou 50-tisíc eur udeľujú každoročne jednotlivcom alebo organizáciám, ktoré podporujú ľudské práva, slobodu a demokraciu.
Ocenenie nesie meno Andreja Dmitrijeviča Sacharova, sovietskeho jadrového fyzika, spolutvorcu ruskej vodíkovej bomby, neskôr disidenta, bojovníka za ľudské práva a laureáta Nobelovej ceny za mier.
Prvými laureátmi Sacharovovej ceny sa v roku 1988 stali Nelson Mandela a in memoriam Anatolij Marčenko. O rok neskôr udelili toto ocenenie Alexandrovi Dubčekovi.
V zozname laureátov ceny figurujú napríklad aj Ibrahim Rugova (1998) či OSN a jej vtedajší generálny tajomník Kofi Annan (2003). Vlani ocenenie udelili kubánskemu disidentovi Guillermovi Fariňasovi.