Pán Czeslaw pricestoval do Varšavy až z Katovíc. Šesťdesiatročný dôchodca nasadol na vlak a prišiel do chladného decembrového večera na Námestie troch krížov.
„Musel som prísť. Každý by mal,“ vysvetľuje, prečo prišiel na pochod nezávislosti a solidarity proti väčšej integrácii Európskej únie.
Spolu s desiatkami ľudí stál na námestí už o piatej, hodinu pred oficiálnym začiatkom. Nakoniec prišlo podľa organizátorov desaťtisíc ľudí.
Euru dáva päť rokov
„Poľsko stráca suverenitu. Po poslednom summite nám bude môcť únia zasahovať do rozpočtu,“ hovorí pán Czeslaw.
S rovnakým argumentom včerajší pochod zorganizovala najsilnejšia poľská opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS).
Jej predseda Jaroslaw Kaczyński chcel ukázať, že nie všetci v Poľsku podporujú väčšiu integráciu únie, ako ju požaduje poľská vláda. Na rozdiel od Čechov či Maďarov nad dohodnutou fiškálnou úniou neváha.
Pan Czeslaw neverí, že únia sa musí integrovať, aby prežila. Euru dáva maximálne päť rokov.
Mnohí v dave prišli na demonštráciu, aby si pripomenuli 30. výročie vyhlásenia výnimočného stavu, iní protestovali proti vláde. Väčšinu Poliakov však Kaczyński nepresvedčil.
FOTO - SITA/AP
„Kaczyńského nepodporujem, tak neprídem,“ povedal dôchodca Jan. Mnohí hovoria o politických dôvodoch pochodu. S tým súhlasia aj analytici.
„Kaczyński chce ukázať, že dokáže dostať podporovateľov na ulicu a že práve on stále vládne konzervatívnej pravici v krajine,“ hovorí Jacek Kucharczyk predseda nezávislého Inštitútu verejných vecí.
Krátko po voľbách, už šiestych v poradí, ktoré strana prehrala, nastal v PiS rozkol. Odišla časť vplyvných poslancov, ktorí si založili vlastnú stranu.
Poľsko požičia
„Väčšina Poliakov nemá problém s politikou vlády, ktorá sa domáha vytvorenia silnejších inštitúcií. Prísnejšia kontrola rozpočtov im neprekáža,“ hovorí Kucharczyk o dohode na summite.
Poľsko je momentálne jedna z najeurooptimistickejších krajín v únii. V posledných rokoch však podpora ešte stúpla, tento polrok Poľsko navyše únii predsedá.
„Voľný pohyb, práca v zahraničí, ale aj silnejší hlas Poľska vo svete pomohol k tomu, že podpora stúpla,“ vysvetľuje Kucharczyk.
Iné je to s eurom, ktoré momentálne väčšina Poliakov prijať nechce. Aj preto je vláda s termínom vstupu do eurozóny opatrná.
V strehu by bola aj pri snahe harmonizovať dane v celej únii. „Tu sa zapne alarm. Vysoké spoločné dane by ekonomiku Poľska zbavili konkurenčnej výhody,“ hovorí Kucharczyk.
Ťažké pre vládu môže byť aj presadenie dohody z piatka, že krajiny únie požičajú peniaze Medzinárodnému menovému fondu, ktorý by nimi financoval zadlžené krajiny.
Doteraz Poliaci ako iní mimo eurozóny požičiavať nemuseli. Celkovo podľa odhadov budú musieť ponúknuť najmenej štyri miliardy eur.
Premiér Donald Tusk pritom nedávno ohlásil, že bude musieť zvýšiť odchod do dôchodku na 67 rokov pre mužov aj ženy (Slováci majú 62).
„Mnohí to budú vidieť tak, že Poľsko si uťahuje opasky a posiela peniaze Grékom, ktorí si ich uťahovať nechcú,“ varuje Kucharczyk.
Väčšina schvaľuje výnimočný stav
Je to krátka ulica v pokojnej časti Varšavy. Pred vilou číslo päť na ulici Ikara sa z 12. na 13. decembra rok čo rok opakuje ten istý scenár.
Desiatky najsilnejších odporcov prichádzajú pod okno domu generála Wojciecha Jaruzelského, aby mu pripomenuli jednu z najhorších kapitol komunistického Poľska.
Asi tristo ľudí prišlo aj v pondelok večer, keď si krajina pripomenula 30 rokov od vyhlásenia výnimočného stavu.
Komunistická vláda generála Jaruzelského vtedy odpovedala na demonštrácie hnutia Solidarita. V uliciach boli vojaci aj tanky, zatkli stovky ľudí, vyše 90 zomrelo.
Výnimočný stav, ktorý trval 586 dní, sa najmä na začiatku silne dotkol aj obyčajných ľudí.
Vláda kontrolovala poštu aj telefonáty, ľudia bez povolenia nemohli opustiť vojvodstvo (kraj). V noci bol zakáz vychádzania.
Väčšina Poliakov však tvrdí, že to bolo správne rozhodnutie. Podľa prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky ho podporuje 44 percent ľudí, proti je 34.
„Musel ho vyhlásiť, inak by sa to skončilo občianskou vojnou,“ súhlasí dôchodca Jan, sused generála Jaruzelského, ktorého občas vída na prechádzkach.
Pritakáva aj Jerzy, Varšavčan, ktorý vtedy podporoval Solidaritu. „Inak by prišli Rusi,“ hovorí. To sú dva hlavné argumenty tých, ktorí Jaruzelského krok podporujú.
Napriek tomu, počet ľudí, ktorí výnimočný stav schvaľujú, klesá. Sociológovia to vysvetľujú tým, že mladí Poliaci, čo sa na ten čas nepamätajú, sú skôr proti.
Autor: Varšava
