Agentúrny text sme o 19:54 nahradili autorským článkom SME.
LONDÝN, BRATISLAVA. Silná kritika opozície, rozkol vo vlastnej vláde. Ale jasná podpora ľudí.
S takými domácimi dôsledkami svojho piatkového rozhodnutia nepripojiť sa k novej fiškálnej únii sa v pondelok britský premiér David Cameron postavil pred poslancov, aby bránil svoj postoj.
Veľká Británia ako jediná krajina novému plánu Nemecka a Francúzska povedala jasné nie - pretože jej nevedeli dať záruky ochrany finančného centra v Londýne.
Rozhádaná aj koalícia
Debata v dolnej snemovni bola v pondelok ešte hlučnejšia ako zvyčajne. „Som si úplne istý, že je možné byť plnoprávnym a vplyvným členom únie a zároveň zostať mimo dohôd, ktoré neochraňujú naše záujmy,“ povedal premiér.
Šéf opozície Ed Miliband mu vyčítal, že nič nedosiahol, lebo fiškálna únia vzniká aj bez Británie a krajina zostáva izolovaná. „To je to, čo ja nazývam porážka,“ tvrdil.
Bičovať európskych politikov je v móde. Zložitejšie je poradiť, čo by asi tak dnes mali robiť, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Rozhodnutie premiéra tvrdo kritizovali aj jeho koaliční partneri Liberálni demokrati. Ich líder a podpredseda vlády Nick Clegg ešte v piatok vravel, že stojí za Cameronom, v nedeľu už hovoril inak.
„Ak Británia opustí úniu, bude irelevantná pre Washington a budú ju považovať za pygmejov vo svete,“ povedal podľa Reuters s tým, že Cameronovo veto bolo „zlé pre Britániu“. Napriek tomu liberálni demokrati hovoria, že prvá koaličná vláda na ostrovoch za 65 rokov v ohrození nie je.
Naopak, spokojný môže byť Cameron pri pohľade na prieskum popularity. Väčšina Britov si myslí to isté čo on. Podľa prieskumu The Times 57 percent Britov súhlasí s jeho rozhodnutím, proti je 14 percent. A 66 percent chce podľa iného prieskumu referendum o vzťahoch s úniou.
Premiér odísť nechce
Británia, ktorá roky bola považovaná za najeuroskeptickejšiu krajinu v únii, sa jej za posledné roky ešte vzdialila. Podľa nemeckého magazínu Der Spiegel ešte pred štyrmi rokmi väčšina ľudí podporovala členstvo. Teraz by 51 percent v referende hlasovalo za odchod.
Cameron stále trvá na tom, že napriek rozkolu chce Británia naďalej ostať v únii. „Zostávame plným členom Európskej únie a na tom nič nemenia ani udalosti z minulého týždňa. Naše členstvo je zásadné pre naše národné záujmy,“ povedal v parlamente podľa Reuters. Akékoľvek scenáre odchodu Britov nepripúšťal ani francúzsky prezident Nicholas Sarkozy - hlavný Cameronov oponent na summite.
„Potrebujeme Veľkú Britániu. Veľmi by sme sa ochudobnili, ak by sme dovolili jej odchod, čo však, našťastie, vôbec nie je na stole dňa,“ povedal pre francúzsky denník Le Monde. Ani v pondelok však nebolo jasné, ako chce Británia v takej Európe fungovať, ak ako jediná zostane mimo fiškálnej únie.
Veto City nemusí pomôcť
Finančné trhy v Londýne podporujú Camerona. Nie je isté, či im jeho veto pomôže.
LONDÝN, BRATISLAVA. Pracujú tam dva milióny ľudí. Ročne prispievajú 10 percentami k britskému HDP, štátnej kase posielajú na daniach 50 miliárd libier. A tvorí sa tam 60 percent všetkých finančných operácií v Európskej únii.
Finančné centrum v Londýne, známe ako City, pre ktoré sa premiér David Cameron odmietol pridať k novej fiškálnej únii, je najväčším na svete. Veľkosťou prekonalo aj New York s Wall Street. Ako napísala americká novinárka Anne Applebaumová (manželka poľského ministra zahraničia Radeka Sikorského) svetoví miliardári majú Londýn radi, pretože je „kozmopolitnejší ako New York, prívetivejší ako Paríž a navyše sa nachádza v správnom časovom pásme“.
Francúzi však práve finančné trhy považujú za hlavného vinníka krízy a chceli by ich regulovať. Ak by sa však regulovala iba Európa, banky a firmy by mohli odísť inam, čím by najviac stratila Británia. Aj preto väčšina firiem v City podporuje Camerona. „Finančná daň z prevodov by spôsobila veľké škody pre Britov,“ povedal pre Financial Times Mark Burgess z investičnej spoločnosti Threadneedle.
Opoziční labouristi, ale aj niektorí komentátori však tvrdia, že Cameronovo veto nemusí City zachrániť. Naopak.
Ako píše komentátor denníka Guardian, na reguláciu trhov má páky aj Európska komisia podľa súčasného európskeho práva. A tu už Briti veto nemajú – hlasuje sa kvalifikovanou väčšinou a Briti majú iba deväť percent hlasov.
„Bude pre Britov ťažké vytvoriť potrebnú koalíciu,“ povedal podľa portálu denníka Simon Tilford z Centra pre európsku reformu.
(vas)
Klaus sa izolácie nebojí
Český šéf diplomacie je za, prezident proti podpore fiškálnej únie.
PRAHA, BRATISLAVA. Pripojenie Česka k fiškálnej únii, o ktorej sa rozhodlo na minulotýždňovom summite, má svojho hlavného advokáta i kritika. Minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg v nedeľňajšej relácii Otázky Václava Moravca povedal, že by sa Česi nemali v Európe izolovať.
„Som presvedčený, že pán premiér si je vedomý nesmiernej zodpovednosti a že vie, že Česká republika sa nesmie a nemôže izolovať v Európe. Že by to bolo nastúpenie veľmi strmej cesty dolu,“ povedal minister. Minister podporuje i 89 miliárd korún, ktoré by mala Praha podľa záverov summitu poslať Medzinárodnému menovému fondu na záchranu spoločnej meny.
Proti je prezident Václav Klaus. Ten nesúhlasí s pomocou zadlženým krajinám a nemá strach z izolácie krajiny.
(mim)
Orbán stále nevie
Európu i Maďarsko čakajú zlé časy, tvrdí maďarský premiér
BUDAPEŠŤ. BRATISLAVA. Maďarský premiér Viktor Orbán včera nevypočul výzvy, aby zaujal jasné stanovisko k novej medzištátnej zmluve dohodnutej minulý týždeň na summite Európskej únie.
V budapeštianskom parlamente Orbán rečnil o hurikáne, ktorý čaká Európu a jeho krajinu, o nutnosti prepracovať návrh rozpočtu na budúci rok a o tom, že Maďarsko za krízu nenesie zodpovednosť a že musí aj naďalej ísť vlastnou cestou.
„Krajiny eurozóny sa odhodlali vytvoriť rozpočtovú a neskôr skoro úplnú ekonomickú úniu a stále otvorenejšie hovoria o úplnej politickej únii. Maďarský parlament si musí vytvoriť stanovisko, ako sa k tomu postaví,“ povedal Orbán. Parlamentu však odporučil, aby sa poriadne zamyslel nad tým, či je niečo zlé na britskom stanovisku odmietajúcom sa pripojiť k novej dohode.
(pm)
Švédi sa asi nepridajú
Premiérovi Reinfeldtovi chýba väčšina a nad účasťou v dohode stále váha.
ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Švédsko cez víkend nezmenilo názor. Podľa BBC to vyzerá, že k dohode o fiškálnej únii sa nepripojí.
Hoci premiér Fredrik Reinfeldt podporil tresty pre krajiny, ktoré porušia disciplínu, vyjadril sa, že by bolo veľmi zvláštne, aby sa Švédsko ako nečlenská krajina eurozóny k dohode pridalo.
Korešpondent BBC vo Švédsku píše, že v parlamente by účasť Švédska na dohode neprešla, keďže vláda je menšinová a opoziční sociálni demokrati sú proti.
Švédi v roku 2003 hlasovali v referende proti prijatiu eura, a to sa nezmenilo. Krajina už má dlhovú brzdu, jednu z vecí, ktorú dohoda vyžaduje.
Niektorí komentátori varujú, že neúčasťou na dohode Švédsko stratí politický a ekonomický vplyv na dianie v únii.
(era)
