Aj izraelská vláda by mohla konečne pochopiť, že v ľudskom živote sú veci, na ktoré by nemusela dozerať. K nim rozhodne patrí to, kde sa jej občania rozhodnú žiť a ako budú vychovávať svoje deti.
Izraelský kabinet zaplatil ťažké peniaze za mediálnu a internetovú kampaň, ktorá má ľudí, čo sa vysťahovali zo židovského štátu, povzbudzovať, aby sa vrátili domov. To je zrejme v poriadku.
Izrael má demografický problém, ktorý sa prehlbuje. Aj túto krajinu zasiahol odlev mozgov a jeho zväčša vysoko kvalifikovaní občania prispievajú svojimi daňami do štátnych rozpočtov cudzích krajín.
Izraelčanom na dva mesiace
Problém je v tom, aký argument vláda používa na podporu svojej výzvy.
To, že židovské deti v zahraničí sa „odnárodnia“ a zabudnú na židovské sviatky či zvyklosti, správna návnada nebude.
Hovoríme totiž o Židoch, ktorí sú majstrami prežitia a okrem posledných pár desiatok rokov, čo majú svoj vlastný štát, žili prakticky stále v diaspóre. A zvyky si zachovali.
Sú na to patrične hrdí a pre to hlavne americkí Židia protestovali proti tomu ako izraelská vláda kampaň vedie. Začiatkom týždňa ju pod ich tlakom aj stiahli.
Máme kamaráta, ktorý žil desať rokov v Spojených štátoch. Vrátil sa do Izraela.
Plánoval sa usadiť, ale zostal presne dva mesiace. Dva mesiace blúdil po úradoch a vybavoval si nezmyselné papiere (pol roka pred návratom pritom komunikoval so všetkými poisťovňami, evidenciou obyvateľstva aj daňovým úradom) až prišiel o prácu, do ktorej ho bez nich nemohli prijať.
Chalan bol pritom ukážkovou cieľovou skupinou vládnej kampane. Izraelčan, lekár, praktikujúci Žid s rodinným zázemím v starej vlasti.
Budhisti v Izraeli
A v Izraeli si chcel nájsť nevestu a založiť rodinu. Bude ju mať v Amerike.
Rodinu má aj jeho brat, čo sa nevysťahoval. Jeho byt má výhľad na Múr nárekov.
A jeho deti sú budhisti. Lebo on a jeho žena sa odnárodnili. V centre Jeruzalema.
