BERLÍN, BRATISLAVA. Keď po desiatich rokoch tvrdých politických vyjednávaní, ratifikácií a opakovaných referend začala v decembri 2009 platiť Lisabonská zmluva, ani jedna z krajín nemala chuť si niečo podobné v blízkom čase zopakovať. Po kríze v eurozóne nikto z politikov nemal odvahu žiadať ľudí, aby rozhodli v referendách.
Zmena Lisabonskej zmluvy však bude rozhodujúcou témou na summite v Bruseli, ktorý sa dnes začne večerou európskych lídrov. Slovenská premiérka Iveta Radičová do Bruselu odletela včera večer.
Merkelová neustúpi
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vedela, že to bude ťažká téma. Preto o prípadnej zmene európskej zmluvy hovorí niekoľko týždňov. Spolu s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym v pondelok potvrdili, že chcú zmeniť zmluvu tak, aby vrátili eurozóne dôveru trhov.
Chcú automatické sankcie pre krajiny, ktoré prekročia trojpercentný deficit HDP, dlhové brzdy v národných zákonoch 17 členov eurozóny, čo bude kontrolovať Európsky súdny dvor, a predčasný štart trvalého eurovalu už koncom roka 2012. To všetko má začať platiť do marca budúceho roka.
Na summite sa majú politici dohodnúť, či na zmenu bude stačiť súhlas vlád a národných parlamentov, alebo bude treba osloviť občanov.
Trhy nezaujíma väčšinové hlasovanie, ale to, či politická dohoda už konečne spustí rotačku peňazí, aby boli peniaze pre dlžníkov, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Berlínske dodatky
Berlín navrhuje riešenie pre všetkých 27 členov Európskej únie. Chce doplniť málo používané protokoly o dodržiavaní deficitov (3 percentá) a maximálneho dlhu (60 percent) Lisabonskej zmluvy.
Prezident Európskej únie Herman Van Rompuy hovorí, že stačí zmena v protokole 12 Lisabonskej zmluvy, ktorá si nevyžaduje ratifikáciu parlamentov.
„Zmena protokolu o nadmernom deficite si naozaj nevyžaduje ratifikáciu národných parlamentov, ale je otázka, či to bude dostatočná zmena. Zmena článku Lisabonskej zmluvy je zásah a vyžaduje si súhlas parlamentov. V prípade Írska treba počítať s referendom,“ hovorí analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík.
Otázka je, či so zmenou budú súhlasiť aj štáty mimo eurozóny.
Nová zmluva
Jednoduchší by mohol byť súhlas 17 štátov eurozóny alebo ešte menšej skupiny krajín, kde by sa nemusela meniť Lisabonská zmluva.
Mohla by to byť buď úplne nová zmluva, akú už štáty uzavreli pri prijímaní eurovalu.
Ďalšia možnosť sa spomína v článku 136 Lisabonskej zmluvy. Ten umožňuje štátom eurozóny prijať opatrenia na „posilnenie koordinácie a kontroly rozpočtových deficitov“.
Tam podľa odborníkov bude nutný súhlas parlamentov.
Analytik: Nejde o fiškálnu úniu
Írov zrejme referendum čaká, hovorí šéf Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM David Král.
Pridajú sa k zmenám aj štáty mimo eurozóny?
„Pripojiť sa asi budú chcieť Lotyšsko a Litva, rovnako Poľsko. Česko podporuje automatické sankcie a kontrolu rozpočtovej disciplíny, ak bude platiť len pre eurozónu. Británia bude zrejme proti.“
Budú si zmeny žiadať referendá?
„Záleží na ústavných predpisoch členských štátov, ale je takmer isté, že minimálne v Írsku by si to referendum vyžadovalo. Neviem si predstaviť, že by išlo len o nejaké vyhlásenie, tomu by chýbal zmysel - ak to nemá byť bezzubé a sankčný mechanizmus má byť silný.“
Prijme sa na summite zásadné rozhodnutie na záchranu eurozóny?
„Radikálne riešenie to nebude. To, čo duo Merkozy presadzuje, nie je fiškálna únia v pravom zmysle slova, len posilnenie právomocí Európskej komisie nad rozpočtovou disciplínou. Kontrolné mechanizmy ostanú na národnej úrovni. Nie sú tam pravé atribúty fiškálnej únie: zvýšenie európskeho rozpočtu, eurobondy. Otázka je, čo bude s Európskou centrálnou bankou.“
(mim)
