RIGA. Lotyšský prezident Andris Berzinš radšej rezignuje na svoju funkciu, ako by mal podpísať uzákonenie ruského jazyka za druhý štátny jazyk postsovietskej krajiny.
Vyjadril sa tak v rozhovore pre tamojšiu televíziu.
Podľa jeho slov je iniciatíva za uznanie ruštiny ako oficiálneho jazyka Lotyšska škodlivá, a to napriek tomu, že tretina obyvateľov vyše dvojmiliónovej krajiny sa hlási k ruskej národnosti.
Prezident napriek tomu, že petíciu podpísalo už 183-tisíc ľudí, tvrdí, že obyvateľov treba spájať a nie rozdeľovať na "nás a nich".
"Máme spoločný jazyk a spoločné územie a to je kotva, ktorej sa musíme držať. Určite nebudem prezidentom, ktorý podpíše zákon o ruštine ako druhom úradnom jazyku. Ak sa ním však stane, opustím svoj post," povedal lotyšský prezident.
Podľa neho treba nájsť spôsob, ako krajinu zomknúť, pretože "ak to neurobíme my, spraví to niekto iný". Ako však líder pobaltskej krajiny dodal, tento cieľ by sa "v žiadnom prípade nemal spájať s asimiláciou".
Petícia za uzákonenie ruštiny za druhý lotyšský štátny jazyk minulý týždeň prekonala potrebnú hranicu 154-tisíc podpisov a bude sa tak ňou musieť zaoberať parlament.
Ak ju ten odmietne, na základe lotyšskej ústavy sa stane predmetom referenda.
