Djindjič: Požiadavky del Ponte sú nerealistické

a stíhanie do Haagu.
Del Ponte podľa Djindjiča žiada, aby boli (exprezident Slobodan) Miloševič a iní, obvinení v súvislosti s vojnami v Chorvátsku, Bosne a Kosove, v krátkom čase vydaní do Haagu. "Začala (Milanom) Martičom (povstaleckým veliteľom chorvátskych Srbov) a skončila Miloševičom," povedal Djindjič po stretnutí s prokurátorkou, na ktorom sa zúčastnil aj juhoslovanský minister vnútra Zoran Živkovič.
"Myslím, že jej očakávania sú nerealistické. Naša spolupráca (s ICTY) je len v začiatkoch a je ťažké predpokladať, ako sa bude vyvíjať jej technický plán," vyhlásil Djindjič a pripomenul, že procedúra vydávania obvinených zatiaľ nie je definovaná.
Djindjič, jeden z najaktívnejších odporcov Miloševičovho režimu, sa - rovnako ako predtým zväzový prezident Vojislav Koštunica a minister zahraničných vecí Goran Svilanovič - vyslovil za stíhanie exprezidenta v Juhoslávii.
"V priebehu pár mesiacov by sme mali pozvať zahraničné inštitúcie, aby sa ubezpečili, či sú naše súdy dostatočne nezávislé a dôveryhodné," povedal Djindjič. Na otázku, ako del Ponte reagovala, uviedol: "Nebola vôbec nadšená, pretože si to (postup navrhovaný Belehradom) vyžaduje čas. Ona si myslí, že niečo treba urobiť teraz."
Del Ponte pricestovala na trojdňovú návštevu Belehradu v utorok v snahe primäť juhoslovanské vedenie, aby vydalo obvinených. Okrem Miloševiča a ďalších štyroch predstaviteľov jeho režimu obvinených v súvislosti s kosovským konfliktom, tribunál chce, aby Belehrad spolupracoval aj pri zatýkaní obžalovaných z predchádzajúcich balkánskych konfliktov. ICTY predpokladá, že v Juhoslávii, respektíve v Srbsku, žije asi desiatka obvinených, vrátane bosnianskosrbských lídrov Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča.