Čo sa deje vo svete podľa najvýznamnejších novín:
Ruské voľby dopadli podľa očakávaní a takisto dopadli aj protesty. Ruskú nezávislú organizáciu Golos, ktorá hlasovanie monitorovala, napríklad napadli hackeri. Ruský denník Moscow Times sa v komentári pýta, prečo práve Golos a prečo práve teraz.
Odpoveď: Golos do svojich monitorovacích aktivít zapojil toľko nespokojných voličov ako nikdy predtým.
Podľa denníka má Kremeľ za sebou históriu prehnaných reakcií na podobné hrozby. Po farebných revolúciách v bývalých sovietskych republikách tvrdo zasiahol proti skupinám mladých – mnohých z nich poslal neodôvodnene do väzenia.
Ako však Moscow Times uzatvárajú, zákrok proti Golosu nie je odpoveď. „Kremeľ by si mal uvedomiť, čo podnietilo protesty v Gruzínsku a na Ukrajine. Boli to volebné podvody.“
Ako vyzerá správny republikán
V Spojených štátoch sa už dlho vedie debata o prezidentských kandidátoch. Kým demokrati majú jasno, republikáni stále tápu: Mitta Romneyho, ktorý je stále druhý, vždy na čas zatieni niekto iný a potom padne.
Tomuto republikánskemu problému sa vo svojom pravidelnom stĺpčeku v The New York Times venuje aj Paul Krugman.
Ako podľa autora musí vyzerať priechodný republikánsky kandidát? „Musíte odsúdiť veľkú vládu a vysoké dane bez toho, aby ste si odcudzili starších voličov, ktorí boli pre vlaňajšie republikánske víťazstvá kľúčoví... Musíte tiež odsúdiť prezidenta Obamu, ktorý nariadil republikánmi navrhnutú zdravotnú reformu a zabil Bin Ládina, ako radikálneho socialistu, ktorý podkopáva americkú bezpečnosť.“ Krugman tvrdí, že republikánsky kandidát musí byť úplne cynický alebo úplne bezradný.
Aj keď s ním človek v 99 percentách prípadov nemusí súhlasiť, stojí za prečítanie.
Možno že to nebolo až tak naivné
Komentár britského denníka The Guardian sa vracia k letným britským protestom, ktoré vláda i novinári spočiatku vydávali za dielo pouličných gangov. „Vládna interpretácia sa mohla zdať smiešna, ale keď chýbal opačný výklad, mnohí ju považovali za hodnovernú.“
Komentátor Gary Younge píše, že vďaka výskumu, ktorý si vláda nechala vypracovať, si môžeme svoje dojmy o poopraviť. „Po prvé: výtržníci boli oveľa viac politicky uvedomelí ako si aj mnohí ľudia v ľavici, vrátane mňa, pôvodne mysleli.“
Po druhé: hoci ekonomické záležitosti boli pre výtržníkov dôležité, svoju úlohu v protestoch hral zrejme aj fakt, že takmer tri štvrtiny respondentov prišli minulý rok do kontaktu s políciou, ktorá ich zastavila a kontrolovala.
Či za všetko môže zlá spoločnosť a výtržníci nemajú slobodnú vôľu, posúďte sami.
