Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
Pri prvom moskovskom McDonalde, hneď pri soche básnika Puškina, podupkáva v zime osamelé, obrovské zelené jablko.
Len málokoho zaujme tak, aby sa aspoň pozrel. Zdá sa, že patrí skôr k McDonaldu, než do ruskej predvolebnej kampane.
Táto maska má však symbolizovať Jabloko – jednu zo strán, ktoré sa v nedeľu budú uchádzať o priazeň ruských voličov v parlamentných voľbách. Ak však ruskí voliči budú prejavovať rovnakú aktivitu, ako pri predvolebných mítingoch, zostanú zrejme volebné urny prázdne.
Voľby to však neohrozí. Tie sa uskutočnia v každom prípade, a to podľa dopredu pripraveného plánu. Volič je v tejto starostlivo zrežírovanej hre skôr kulisou.
Mítingy nikoho nebavili
V Moskve a ďalších veľkých mestách zvolávali predvolebné zhromaždenia niektoré z veľkých strán prakticky každý deň. Najčastejšie na míting prišli len členovia politického zoskupenia, a to malá časť.
Premrznutí aktivisti sa aspoň snažili zaujať okoloidúcich dôchodcov, aby si vzali letáčik.
No ani penzisti sa nezastavili. Nebavilo ich počúvať, ako sú na tom zle, a že keď si zvolia vládnuť stranu Jednotné Rusko na čele s budúcim prezidentom Vladimirom Putinom a súčasným prezidentom Dmitrijom Medvedevom, bude im ešte horšie.
Na prvý pohľad viditeľná apatia väčšiny Rusov sa však podľa sociológov môže rýchlo zmeniť smerom k agresivite.
Najmä ak sa potvrdia sťažnosti z celej krajiny, podľa ktorých sú kandidáti opozičných strán fyzicky napádaní, voliči zastrašovaní miestnymi náčelníkmi i zamestnávateľmi a nezávislá asociácia Golos, ktorá mala za úlohu priebeh volieb monitorovať, bola obvinená, že je agentom Spojených štátov.
Ruský volič je navyše unavený pohľadom na stále rovnaké tváre.
Pád Jednotného Ruska
Aj keď radikálna opozícia požadujúca zmenu do ulíc žiadne davy nedokázala vyhnať, i podľa sociológov je pád popularity Jednotného Ruska, Putina i Medvedeva strmhlavý.
„Ja proti nim ani nič nemám. Ale myslím si, že už by to chcelo svieži vzduch,“ rozpráva Olja, vedúca optiky na Arbate. Nežije si zle. Nehladuje, jazdí na dovolenku do zahraničia a občas si môže dopriať kávu v niektorom z drahých podnikov v centre Moskvy.
Olja a mnohí ďalší Rusi by však boli radi, aby štát fungoval aj ako garant nezávislých súdov, aby obhajoval občianske a podnikateľské práva.
Časť Rusov sa od minulých volieb posunula od prosieb o pomoc ku snahe uzavrieť so štátom partnerstvo.
Zato ruský establishment na čele s Putinom sa od roku 2000 príliš nevyvinul. Zostáva v zajatí rétoriky „tvrdej ruky“ a špecifickej „riadenej ruskej demokracie“.
Výsledky sú jasné
Ludmila Alexejevová (84), predsedníčka moskovského Helsinského výboru, sa usmievala na všetkých zahraničných pozorovateľov, ktorí ju požiadali, aby im vysvetlila, prečo si myslí, že tento rok nie je čo pozorovať.
Všetko je dopredu jasné. Výsledky, aj to, že hlasovanie bude vyhlásené za spravodlivé, aj keď spôsoby, ako výsledky upraviť, sú už teraz všetkým jasné. „Myslím si, že sú to posledné voľby podľa mocenského scenára.
Tie ďalšie buď nebudú, pretože nastane výbuch, alebo budú čestné, čo dnes ešte nie je možné,“ hovorí najstaršia ruská ochrankyňa ľudských práv.
Kasparov: Na veľký odpor si musíme počkať
Šachový veľmajster a opozičný aktivista Garri Kasparov si revolúciu v Rusku neželá.
Prečo sa opozícia opäť nedokázala dohodnúť na rovnakej stratégii? Jedna skupina vyzýva na neúčasť ako vy, druhá, aby ľudia zaškrtli „proti všetkým“, tretia, aby volebné lístky všetci roztrhali.
„A s kým sa mám dohovoriť? Liberálne Jabloko, komunisti pod vedením Ziuganova alebo strana nacionalistu Žirinovského predstavujú parlamentnú opozíciu, ktorú si premyslene vybudoval a dodnes vydržiava Kremeľ.
Komunikujeme len so skutočnou opozíciou. Nie je však dôležité, ako kto z nás bude protestovať. Hlavne dáme najavo, že nesúhlasíme. A deň po voľbách 5. decembra budeme všetci protestovať v uliciach. Síce nie v tom istom čase a na tom istom mieste, ale to neprekáža.“
Na vedenie krajiny to nezapôsobí, ako keby vyšli do ulíc davy ľudí...
„Ešte neprišiel čas na nejakú miliónovú demonštráciu. Neprekročili sme tú kritickú hranicu. Vlastne vôbec nechcem hovoriť o revolúcii. Pretože to slovo znie v ruskom kontexte nebezpečne.
Som proti násiliu a uprednostnil by som, aby zmeny nastali bez revolúcie. Naši mocní však sami výbušnú situáciu podnecujú. Keď niečo príliš utiahnete, raz to praskne.“
Petra Procházková
Autor: Z Moskvy od našej dopisovateľky Petry Procházkovej
