Podľa toho, akým spôsobom porovnáme mayský kalendár s tým naším, vyjde nám aspoň päťdesiat možných koncov veľkých cyklov, vrátané dátumov, ktoré sú už dávno za nami, tvrdí predseda Českej astronomickej spoločnosti JAN VONDRÁK.
Svoju prednášku o tom, či príde koniec sveta v roku 2012, ste si naplánovali na 21. 12. 2011. Ste si istý, že sa uskutoční?
Človek si nikdy nemôže byť ničím absolútne istý, iba tým, že spolu so mnou nezanikne celý svet. Z opatrnosti som dátum prednášky pre Český klub skeptikov Sisyfos, nezvolil na deň predpovedaného konca sveta , ale rok vopred.
Aké predpovedané konce sveta sa doteraz medzi ľuďmi najviac prežívali?
Apokalyptických vízií bolo už v histórii veľa, iba naša generácia si ich pamätá desiatky, v tomto roku boli predpovedané asi dva konce sveta. V minulosti sa často spájali s blížiacimi sa kométami či s neobvyklým zoskupením planét, ale aj s celkom iracionálnymi výpočtami robenými na základe biblických textov.
Je rok 2012 v tomto ohľade niečím výnimočný?
Vôbec nie. Možno si ho neznámy mystifikátor vybral len pre pekný cimrmanovský dátum 21. 12. 2012.
Dôjde v tento deň k nejakému zvláštnemu postaveniu planét?
Na konci roku 2012 celkom určite nie. Aj keby boli v priamke, tak by to na našu planétu absolútne žiadny pozorovateľný vplyv nemalo. Dominantný je v tomto ohľade Mesiac, vplyv Slnka je zhruba polovičný a z planét má najväčší vplyv Venuša, aj tá dosahuje maximálne desaťtisícinu vplyvu Slnka.
Fakty
Jan Vondrák
- Jan Vondrák (1940) je predsedom Českej astronomickej spoločnosti, zaoberá sa najmä astronometriou, vesmírnou mechanikou a efemeridovou astronómiou.
- V roku 2003 bol členom medzinárodného tímu, ktorý dostal Descartovu cenu od Európskej komisie.
- V rokoch 2006 – 2009 bol prezidentom divízie fundamentálnej astronómie Medzinárodnej astronomickej únie.
- Tento rok získal čestný doktorát Parížskeho observatória.
V súvislosti s rokom 2012 sa najviac hovorí o predpovediach vychádzajúcich z mayského kalendára, ako vlastne vyzeral a čo z neho zostalo?
Zachovali sa jednak záznamy na kamenných stélach, jednak písomné záznamy. Tých je, bohužiaľ, pramálo, pretože takmer všetky mayské knihy nechal v roku 1562 spáliť františkánsky provinciál Yucatánu Diego de Landa ako diela diabla. Jednou zo štyroch zachovaných mayských kníh je tzv. Drážďanský kódex, ktorý obsahuje okrem kalendárnych údajov aj záznamy či predpovede niektorých významných astronomických úkazov. Práve preto je základným zdrojom pre určovanie vzťahu medzi naším a mayským kalendárom tzv. korelácia.
Do akej miery vieme dnes porozumieť týmto pamiatkam?
Treba pripomenúť, že mayský kalendár sa prestal používať už dávno pred príchodom Španielov. Mayská ríša bola totiž rozvrátená storočia predtým Toltékmi, ktorí prišli zo stredného Mexika. Mayský kalendár je veľmi zložitý, obsahuje paralelne vedľa sebe niekoľko základných cyklov. Pre každý deň v kalendári je použité datovanie vo všetkých troch cykloch, takže jeden kalendárny údaj zaberá celú stranu textu. Pre určenie korelácie je podstatný tzv. dlhý počet. Dá sa stručne charakterizovať ako číslo udávajúce počet dní od Maymi predpokladaného počiatku sveta, zapísaného spolu piatimi ciframi v kvázi dvadsiatkovej sústave. Dĺžka jedného cyklu je 1 872 000 dní, teda zhruba 5125 rokov. Po skončení celého cyklu však pokračuje, prirodzene, ďalší.
Práve korelácia medzi naším a mayským kalendárom je tým najspornejším bodom, však?
Venovalo sa jej veľa bádateľov, snahou bolo vždy stotožniť v oboch kalendároch niektoré nespochybniteľné udalosti a to historické i astronomické. Podľa ich výberu potom jednotliví vedci dochádzajú ku značne odlišným výsledkom, vo viac ako päťdesiatich koreláciách môžeme nájsť výsledky, ktoré sa vzájomne líšia o viac než tisíc rokov!
Prečo sa teda stal rok 2012 takým populárnym?
Medzi historikmi zatiaľ stále ešte dominuje korelácia odvodená Goodmanom, Martínezom a Thompsonom (GMT), ktorá však podľa najnovších výskumov nezodpovedá historickým ani astronomickým súvislostiam. Iba pri tejto korelácii vychádza koniec práve prebiehajúceho cyklu dlhého počtu na 21. 12. 2012, podľa ostatných si môžeme vybrať medzi koncami sveta v rokoch 1493 až 2532.
Ktorá korelácia je potom podľa vás najbližšie k pravde?
Tá, ktorú našli bratia Böhmovci, ktorí vzali do úvahy podstatne viac astronomických javov než ostatní autori. Podľa nich pripadne koniec cyklu na 14. 12. 2116.
Potomkovia Mayov sú vraj zhrození z toho, ako si vysvetľujeme tento zlom, že vraj nedôjde k zániku sveta, ale k jeho transformácii – k lepšiemu a duchovnejšiemu obdobiu. Ako vnímate tento typ proroctiev?
Nemyslím si, že by sme týmto proroctvám, vyfabulovaným pomerne nedávno, mali prikladať nejakú váhu. Nemajú nič spoločné s pôvodnými mayskými prameňmi či so serióznymi výskumami mayskej kultúry. Bádatelia v tejto oblasti bojujú práve proti nim. Mayská kultúra i matematika bola na vysokej úrovni, ale nemali by sme jej pripisovať význam, ktorý nemala. Keby Mayovia vedeli tak skvele predpovedať vzdialenú budúcnosť celého sveta, prečo by potom nič netušili o zániku svojej vlastnej civilizácie pred tisícami rokov?
Mohlo by mať potom nejaký vplyv na budúcnosť Zeme jej prepólovanie?
Musíme rozlišovať pól rotácie a magnetický pól Zeme. Ide o dva rôzne body, z ktorých k prepólovaniu dochádza pravidelne len pri tom druhom. Pól rotácie je v Zemi pomerne stály, vykonáva pohyb v rámci desiatok metrov a k rýchlej a veľkej zmene jeho polohy môže viesť len globálna katastrofa, napr. pád veľkého mimozemského telesa na povrch zeme. Ani najväčšie zemetrasenia nespôsobia väčšiu zmenu polohy pólu o viac než niekoľko centimetrov.
A magnetický pól?
Magnetický pól putuje po zemskom povrchu pomerne rýchlo, v súčasnosti sa nachádza kdesi v severnej Kanade. I intenzita magnetického poľa Zeme sa mení. Čas od času a nepravidelne, zhruba raz za niekoľko sto tisíc rokov sa táto orientácia zmení, nevieme presne prečo. Vždy je to však v dobe veľmi slabého magnetického poľa, ide o pozvoľný jav, ktorý trvá tisícky rokov. V roku 2012 k žiadnemu prepólovaniu nedôjde, i keď sa intenzita magnetického poľa v poslednom čase zoslabuje.
Môže nás to nejako ovplyvniť?
Prepólovanie samo osebe nedáva nijakú príčinu na znepokojenie či obavy, najviac ho môžu pocítiť osoby citlivé na zmeny magnetického poľa Zeme či používatelia kompasu.
Internetom sa šíria aj správy, že ak koniec sveta nenastane budúci rok, tak v apríli 2036, keď do našej planéty narazí obrovský asteroid Apophis. Zostáva nám teda ešte či už len 25 rokov?
Apophis sa k Zemi priblíži po prvý raz už 13. 4. 2029. Posledné upresnenie dráhy však naznačuje, že budeme mať zrejme šťastie – minie nás asi o 30-tisíc kilometrov. Druhé priblíženie 13. 4. 2036 sa dá oveľa zložitejšie predpovedať, ale podľa všetkého ani v tomto prípade nedôjde k ohrozeniu Zeme. To však nevylučuje, že niekedy v budúcnosti nás podobné veľké teleso nemôže zasiahnuť. Trúfam si tvrdiť, že najväčšie nebezpečenstvo ľudstvu hrozí práve z tejto strany.
Potrebujeme nejaký vonkajší dôvod na zánik sveta, alebo si ho dokážeme privodiť aj sami – napríklad environmentálnymi zmenami?
Ak budeme k prírode veľmi nešetrní, môžeme si, samozrejme, privodiť katastrofu, ale okrem nejakej atómovej vojny by to bol scenár pozvoľný a nenápadný.
Dá sa v niečom súhlasiť s názormi, že intenzita prírodných katastrofických udalostí je v týchto mesiacoch a rokoch nadštandardná?
To možno áno, súvisí to veľmi pravdepodobne s globálnym otepľovaním, ale ja nie som klimatológ, takže by som sa nerád púšťal do polemík, do akej miery ide o prirodzené cykly.
