Karel Hubáček bol pojmom. S jeho menom sú spojené dva fenomény českej architektúry. Legendárny ateliér SIAL a televízna veža Ještěd. V rokoch 1968 - 71 spoluzaložil a viedol medzinárodne uznávaný architektonický ateliér SIAL (Združenie inžinierov a architektov Liberec).
V tomto ateliéri pod vedením Karla Hubáčka (24. 2. 1924 - 23. 11. 2011) vyrástla generácia, ktorá našla úspešne uplatnenie aj vo svete. Po spoločenských premenách sa viacerí vrátili a zapojili do obrody architektonického školstva.
Zdeněk Zavřel, Jirka Suchomel, Emil Přikryl, Martin Rajniš i Mirko Baum sa stali profesormi, niektorí i dekanmi škôl architektúry. Karel Hubáček dokázal vytvoriť ostrov kreativity pre mladých architektov.
Jirka Suchomel, Hubáčkov kolega na Fakulte architektúry v Liberci, to vyjadril nasledovne: „Po ňom ostalo mnoho ľudí, mnoho architektov, ktorí mu vďačia za veľkú časť následného osobného úspechu. On totiž, ako sa dnes hovorí, nehrabal pod seba."
Na šmýkanie vetra
V ateliéri SIAL sa rozvíjal „mašinizmus" či „high tech", architektonický smer, ktorý charakterizoval celosvetový optimizmus a technológie šesťdesiatych rokov. Aj Hubáček veril novým technológiám, ale dokázal ich humanizovať.
V Liberci vytvoril celoštátne stredisko, ktoré sa zaoberalo skúmaním stavieb v extrémnych podmienkach. Aj televízna veža s hotelom na vrchole Ještědu patrí do kategórie stavieb v extrémnych horských podmienkach.
FOTO - ČTK
Hubáčkovi sa v tomto objekte podarilo elegantným kužeľom ukončiť tvar hory a kultivovaným technicistickým výrazom navodiť poetické asociácie zo sveta scifi. Veža na Ještěde sa zžila s krajinou. Stala sa symbolom podkrkonošského kraja. V roku 2005 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Deväťdesiatštyri metrov vysoká veža v sebe popri televíznom vysielači integruje hotel a reštauráciu. Bola slávnostne otvorená 21. septembra 1973.
Hubáček spojil hotel a vysielač do jedného celku, čím ukončil tvar hory. „Vedel som, že musím predlžiť horu a dať vysielaču tvar kužeľa, aby sa po ňom šmýkal vietor," tak popísal Hubáček svoj zámer.
Vzor pre Slovensko
Toto dielo získalo v roku 1969 pre svoj vzletný design, odvážnu konštrukciu a moderné technológie prestížnu Perretovu cenu, udeľovanú Svetovou úniou architektúry. Je to najvyššia architektonická cena, akou bol doteraz odmenený československý architekt.
Veža bola v roku 2000 v ankete odborníkov vyhlásená za najvýznamnejšiu českú stavbu 20. storočia. Menej šťastia mala Hubáčkova ďalšia stavba Obchodný dom Ještěd v centre mesta, ktorú nahradilo komerčné centrum podľa predstáv súčasného developingu.
Karel Hubáček a jeho ateliér boli od konca 60. rokov vzorom aj pre nás na Slovensku. Poznal som ho ako veľkorysého, vzdelaného človeka s nadhľadom. Stretávali sme sa v porotách a vo vedeckej rade v Liberci.
Karel Hubáček zomrel vo veku 87 rokov po dlhej a ťažkej chorobe. Jeho odchodom sa symbolicky uzavrela významná kapitola československej architektúry.
Autor: Ján M. Bahna, profesor architektúry
