WASHINGTON. Odsúhlasil penalizáciu zahraničných finančných inštitúcií, ktoré budú obchodovať s iránskou centrálnou bankou.
Senát sa tak rozhodol napriek varovaniam členov vlády prezidenta Baracka Obamu, ktorí povedali, že vyhrážanie sa americkým spojencom nie je najlepší spôsob, ako ich získať pre spoluprácu proti Iránu.
USA už zakázali vlastným bankám obchodovať s iránskou centrálnou bankou, nové sankcie majú odraziť ďalšie zahraničné banky tým, že im pohrozia odstrihnutím od amerického finančného systému.
USA a ich západní spojenci podporovali rad sankcií voči Iránu, ktorý presviedčajú, aby obmedzil svoj jadrový program. Washington podozrieva Teherán, že využíva civilný jadrový program na výrobu jadrovej bomby.
Senát hlasoval 100 hlasmi za dodatok, navrhnutý senátormi Robertom Menendezom (demokrat) a Markom Kirkom (republikán), ktorý umožní prezidentovi uvaliť sankcie na zahraničné banky, ak zistí, že uskutočnili "významné finančné transakcie s Centrálnou bankou Iránu".
"Chceme prelomiť stabilné finančné spojenie medzi iránskymi ropnými zmluvami a vonkajším svetom, aby bolo ľahšie nakupovať ropu inde," uviedol senátor Kirk v rozprave pred hlasovaním.
Sprísnenie sankcií schválili ako dodatok k obrannej zmluve, o ktorej bude Senát hlasovať ešte dnes. Podobné zmeny už prešli výborom Snemovne reprezentantov, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa dostanú až k Obamovi na podpis, ak ich nebude vetovať.
Dňa 21. novembra USA. Británia a Kanada oznámili uvalenie nových sankcií na iránske sektory energetiky a financií, ktoré sa však nedotkli centrálnej banky. USA sa totiž obávajú, že tento krok by vyhnal ceny ropy do závratných výšok a ohrozil globálne oživenie ekonomiky.
