Predstavte si, že sa vyberiete do reštaurácie a na jedálnom lístku vám ako špecialitu podniku ponúknu bravčovú hus. Či presnejšie bravčovú husaciu pečienku.
V Izraeli to bude čoskoro možné. Vrchný aškenázsky rabín Jona Metzger zvažuje povoliť import husacích pečienok zo Španielska, čo chutia ako bravčové mäso.
Ako to môže rabín vedieť?
Áno, vopred odpovedám na zákerné otázky typu, odkiaľ tak rabín môže vedieť, či niečo chutí ako bravčové, keď bravčovina nie je kóšer.
Toto je ošetrené: španielske pečienky ochutnali uznávaní izraelskí šéfkuchári, ktorí nie sú židovského pôvodu. A tí o bravčovom niečo vedia.
Netreba pochybovať, že takýto oznam spustil vášnivú debatu.
Vyberám z nej: 1. Ako môže husacina chutiť ako bravčovina? No vraj preto, že španielski farmári majú pre svoje husi alternatívne krmivo: žiadne umeliny, žiadne násilné kŕmenie husí, len aby boli pečienky čo najväčšie.
Husi vraj len vyženú na zelenú lúku. Nuž ja, čo som letá trávila pri babke, čo nadžgávala husi kukuricou, až im oči vybiehali z jamiek, o tom pochybujem.
Boh to sľúbil
2. Je takýto pokrm kóšer? Rabín Metzger o tom na rozdiel od mnohých veriacich nepochybuje. Že vraj keď sa Boh rozhodol, že niektoré jedlá nebudú kóšer, sľúbil, že židov nepripraví o ich chuť. Takže husacia pečienka s bravčovou príchuťou je vlastne dodržaný sľub.
Možno sa môžeme tešiť napríklad aj na sliepku s príchuťou zakázaných kreviet. Môj muž prišiel s nápadom, že ak sa budú vajcia lúhovať v morskej vode, kuriatka budú celkom ako krevety. No nekúpte to.
Fascinujúce na celom tomto príbehu je to, že sa evidentne dá chápať ako pokus uľahčiť veriacim bremeno náročných náboženských príkazov. Je len škoda, že sa začína od žalúdka.
