KÁHIRA, TEL AVIV. V Egypte sa v pondelok napriek dramatickým posledným dňom začali parlamentné voľby.
Pri komplikovanom volebnom systéme, keď naraz nevolia všetky provincie, voľby sú dvojkolové a výsledky nebudú známe skôr ako v januári, sa odhady víťazov robia ťažko. V pondelok bolo podstatné, či Egypťania prídu k volebným urnám.
Komplikované voľby
V najbližších mesiacoch čakajú Egypťanov troje voľby – do dolnej a hornej komory parlamentu aj prezidentské.
Voľby do dolnej komory (Ľudové zhromaždenie) sú dvojkolové. Prvé kolo prebehlo v pondelok, druhé bude 10. januára budúceho roka.
Hlasovanie do hornej komory parlamentu, zvanej Rady šura, bude 11. marca 2012. Tá má poradnú funkciu.
Prezidentské voľby majú byť v polovici budúceho roka. Protestujúci sa obávajú, že ich môže vyhrať človek blízky armáde.
Na voľbách sa zúčastňuje vyše 40 politických strán a okolo 10tisíc kandidátov.
Dve tretiny miest získajú ľudia zo straníckych kandidátok na základe proporčného systému. Zvyšok osobnosti, ktoré nemusia mať stranícku príslušnosť.
Prvé správy hlásili, že ľudia stáli v radoch, aby mohli voliť. To je dobrá správa. Pre Egypt a podľa analytikov citovaných týždenníkom Time aj pre vojenskú radu, ktorá vládne krajine.
Veľký záujem o voľby
„Vysoká volebná účasť podporí legitímnosť volieb aj celého procesu prechodu z jedného režimu do druhého. Ukáže tiež, že ľudia uznávajú, že armáde sa podarilo posunúť veci dopredu,“ povedal americký profesor arabistiky Samír Šiháta.
To je dôležité, lebo ľudia sú celkovo sklamaní z toho, ako generalita vedie krajinu a nemalá časť Egypťanov požaduje, aby odovzdala moc civilnej vláde okamžite a nie v polovici budúceho roku, ako to navrhuje.
Ak budú voľby ako-tak v poriadku, má armáda silný argument, že pracuje na prechode k demokracii.
V pondelok pozorovatelia hlásili drobné nedostatky vo volebnej logistike aj porušovanie volebného zákona stranami, ktoré ešte aj pred volebnými miestnosťami lanárili voličov.
Najslobodnejšie
Napriek tomu všetkému, a napriek súčasnému chaosu agentúry píšu, že by mohlo ísť o najslobodnejšie voľby v Egypte. Aj preto ľudia prichádzali do volebných miestností v nezvyčajne vysokých počtoch. V Mubarakovej ére boli voľby čistou formalitou s vopred jasnými víťazmi. Volebná účasť bola vtedy smiešna, niektoré roky nedosiahla ani desať percent.
Ľudia teraz veria, že voľby dajú Egyptu parlament, ktorý by reprezentoval skutočné rozvrstvenie spoločnosti.
Liberálne a občianske strany sa však obávajú, že to tak nebude. Hovoria, že Moslimské bratstvo a jemu blízke strany zneužívajú fakt, že boli roky jedinou alternatívou voči Mubarakovi, majú dobre vybudovanú členskú základňu a vraj sa tiež dohodli s armádou, že nebudú podporovať hlasy volajúce po jej rýchlom odchode od koryta.
Očakáva sa, že islamisti by mohlo byť najsilnejšou stranou, ale na vytvorenie vlády budú zrejme podporovať koaličných partnerov.
Toto všetko platí v prípade, ak sa voľby podarí dotlačiť do konca bez vážnejšej eskalácie napätia medzi generalitou a občanmi.
Sýria revolte odoláva, pácha zločiny proti ľudskosti
Po arabskej jari prežívajú revolučné zmeny mnohé krajiny. Asad sa im bráni.
1. Prvé víťazstvo islamistov
Tunisko je krajinou, kde sa začala arabská jar. Pád režimu tam bol najmenej dramatický, krajina už má za sebou slobodné voľby. Zvíťazili v nich islamisti, ktorí sa sami označujú za umiernených, hoci mnohí sekulárni a liberálni Tunisania si to nemyslia. Nový parlament má spísať novú ústavu, potom budú ďalšie voľby.
2. Zmeny v Maroku
Podobne ako v Tunisku arabskou jarou inšpirované voľby vyhrali islamisti aj v Maroku. Marocký kráľ Muhammad urobil demokratické zmeny a nechal si ich v júli schváliť v referende. Či to postačí na udržanie monarchie, sa uvidí.
3. Krvavý Bahrajn
Zmeny sľubuje aj bahrajnský kráľ, ktorý krvavo potlačil povstanie proti svojmu režimu na jar tohto roka. Bahrajn čakajú demokratické reformy, ktoré však len ťažko „zaplátajú“ správu vyšetrovacej komisie o udalostiach počas povstania. Tá konštatovala vážne zneužitie moci, mučenie, nepovolené zatýkania či fyzické tresty lekárov, čo pomáhali obetiam zrážok s políciou.
4. Rozdrobená Líbya
Kým ostatné severoafrické krajiny chválili za relatívne pokojné odstránenie tvárí starého režimu, v Líbyi sa to vymklo spod kontroly. Spôsob, akým prišiel o moc aj o život plukovník Kaddáfí, poznačí budúcnosť Líbye na mnohé roky. Krajina je po páde diktátora rozdrobená, centrálna vláda je slabá a tiež sa nevyhla násilným praktikám. Aj Líbyu čakajú voľby.
5. Sýrska revolta
Najťažšie to majú demonštranti v Sýrii. Režim prezidenta Asada sa drží napriek medzinárodným sankciám, ktoré len včera podporili aj bezprecedentné sankcie arabských krajín. Neuvažuje sa o medzinárodnej vojenskej podpore povstania. OSN v správe potvrdila, že režim pácha zločiny proti ľudskosti.
6. Jemenský odchod
Na odchod sa zberá jemenský prezident Salíh. Už po niekoľký raz navrhuje odovzdať moc. Chce však imunitu, čo sa obyvateľom Jemenu trpiacim totalitnými praktikami nepáči.
(mik)
