KÁHIRA, TEL AVIV. Mal to byť sviatok demokracie. Egyptské parlamentné voľby, ktoré sa začnú v pondelok a pre komplikovaný volebný systém sa skončia až o tri mesiace, budú skôr potvrdením poučky, že na skutočnú premenu krajiny revolúcia a ani voľby nestačia.
Egypt je v najväčšej kríze od februárového pádu Husního Mubaraka. Ani v nedeľu neodišli z káhirského námestia Tahrír demonštranti, ktorí požadujú, aby armáda okamžite odovzdala moc civilnej vláde.
Výsledky po mesiacoch
Voľby, keďže ich výsledky nebudú známe do niekoľkých dní, ale mesiacov, a navyše sa nevie, ako sa ich v rozbúrenej krajine vôbec podarí uskutočniť, podľa analytikov akútne egyptské problémy nevyriešia. V sobotu sa s kompromisným návrhom ozval Muhammad Baradej. Muž, ktorý na začiatku revolúcie predstavoval nádej na demokratizáciu a potom naňho Egypťania zabudli.
Nositeľ Nobelovej ceny za mier sa ponúkol, že sa stane predsedom vlády národnej spásy. Išlo by o prechodný (a štvrtý v poradí tento rok) kabinet, čo by vládol Egyptu do zostavenia riadnej vlády.
Armáda však navrhla svojho premiéra, ktorým je bývalý predseda vlády z Mubarakových čias, čo je pre demonštrantov jasný signál o úmysloch generality nevzdať sa vplyvu v krajine. Armáda prevzala moc od prezidenta Mubaraka a odvtedy sa správa, akoby žiadna revolúcia nebola.
Bratstvo je favoritom
Nevie sa, aké šance má Baradejov návrh. Armáda bude presadzovať svojho kandidáta, a nie celá opozícia Baradeja podporuje. Moslimské bratstvo, ktoré má najväčšie volebné šance, ticho podporuje armádu – nechce pre nepokoje stratiť príležitosť vyhrať voľby.
Analytici vysvetľujú, že Moslimské bratstvo je okrem bývalej Mubarakovej strany jediným prakticky známym politickým zoskupením. To je v Egypte, kde je časť populácie negramotná, veľká výhoda. Predvolebné odhady dávajú Moslimskému bratstvu 35 až 50 percent hlasov. Konali sa však pred eskaláciou konfliktu medzi demonštrantmi na Tahríre a armádou.
