V českej politike sa málokedy stane niečo naozaj zaujímavé. Nie je sledom vzrušujúcich udalostí, ale skôr ubíjajúcich káuz opozeraných politikov. Aj keď sa objaví niekto nový (ako Babiš), čoskoro zistíme, že prináša len starý populizmus v novom balení.
Z tohto pohľadu je pražský puč časti ODS vedený primátorom Bohuslavom Svobodom osviežujúci.
Rozpad veľkej koalície ešte v pondelok nasvedčoval, že nastane len ďalšie prerozdelenie moci, pri ktorom sa vymenia bábky (najmä primátor), ale bábkoherci zostanú (vplyvní podnikatelia s väzbami na politikov, tzv. kmotri).
Zo známej tváre politický hráč
No namiesto toho sa Svoboda za chrbtom väčšiny spolustraníkov dohodol s opozičnou TOP09 na vytvorení novej, pravicovej koalície. Pre ňu získal podporu premiéra Nečasa a verejnosti ju predložil už ako hotovú vec. Podpísať novú koaličnú zmluvu tak museli i tí, ktorí sa primátora chceli zbaviť.
Komentátori to všetko hodnotia ako majstrovský ťah, ktorým gynekológ Svoboda prestal byť „známou tvárou“ a stal sa „politickým hráčom“. A to zjavne s talentom na mocenské hry.
Utrpela povesť kmotrov
Je to návrat k najlepšej tradícii politických majstrovských diel, ktoré v minulosti vedelo predviesť len pár politikov, napríklad Zeman, Kalousek či samozrejme Klaus. Práve ten vyhlásil, že by sme sa na Svobodu za jeho magistrátny prevrat mali „mračiť“.
Nie je však na to dôvod. Vedenie Prahy bude oveľa lepšie zodpovedať výsledkom volieb. Ešte k tomu utrpela povesť o všemocných kmotroch, ktorí z podnikov pochybnej povesti ovládajú všetko, na čo si spomenú. To kazilo vzduch v Prahe viac než všetky teplárne a spaľovne dohromady.
Politika nie je pekná na pohľad, ale o to dôležitejšie je, aby sa odohrávala tam, kde je na ňu dobre vidieť. Svoboda vrátil šach na šachovnicu. To nie je dôvod na mračenie, skôr na úsmev.