Paríž 30. júla (TASR) - Približne 12 miliónov Rómov žije na rôznych miestach vo svete, z nich osem miliónov v Európe. Odhady sa však menia a oficiálne údaje sú vždy nižšie ako počty, ktoré poskytujú rómske združenia. V Rumunsku žije najväčšia rómska menšina, asi 536.000 osôb podľa sčítania ľudu z marca tohto roku. Podľa predstaviteľov tejto menšiny v uvedenej krajine má žiť 1,5 milióna Rómov. V Bulharsku a Španielsku údajne žije po 700.000 Rómov, 500.000 v Maďarsku i na Slovensku, kde Rómovia predstavujú 10 percent obyvateľstva, čo je najväčší podiel v Európe, uvádza v dnešnom čísle denník Libération.
V článku o pôvode Rómov noviny uvádzajú, že vo všeobecnosti túto komunitu volajú aj Cigánmi, ale tá má tiež iné názvy, ktoré majú aj pejoratívny charakter. Rómovia pôvodne prišli z Indie, o čom svedčia mnohé slová a korene ich jazyka. Zistil to v roku 1763 maďarský teológ Stefan Vali, ktorý sa v holandskom Leydene stretával s indickými študentmi. Pri prvých migráciách prišli Rómovia v 12. storočí do Turecka. V 15. storočí rómske skupiny obsadili prakticky celú Európu, vrátane Škótska a Anglicka.
Rómske komunity sa stávajú často terčom "systematickej diskriminácie", ako to pred dvoma rokmi v správe napísal predstaviteľ pre menšiny v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V Maďarsku viac ako polovica Rómov od 17 do 30 rokov nemá prácu a 80 percent detí nepresiahnu ani úroveň základnej školy. V Českej republike úroveň nezamestnaných Rómov dosahuje v niektorých okresoch 80 percent, uvádza Libération.
Podľa oficiálnych zápisov na radniciach v mestách a obciach v regióne Ile-de-France prví rumunskí Rómovia prišli do parížskej aglomerácie pred piatimi alebo šiestimi rokmi. Odvtedy sa prúd rumunských Rómov nezastavuje. V pravidelných intervaloch prichádzajú nové rodiny a rómske tábory neďaleko Paríža ako aj pri ďalších francúzskych mestách, napríklad Lyon, Nimes, Nice, Avignon, Montpellier, Nantes, sa rozrastajú. Nikto nevie presne povedať, koľko je Rómov pri francúzskych mestách, povedal pre Libération poslanec Richard DellďAgnola.
Pri niektorých francúzskych mestách vznikli chudobné štvrte. Jedna z nich vyrástla pri Choisy-le-Roi v parížskej aglomerácii. Poškodené karavany, obytné autá, chatrče a stany stoja na pozemku, ktorý je už veľmi znečistený. Obyvatelia miest a predstavitelia radnice nechcú Rómov vo svojej blízkosti a tí žijú ponechaní vlastnému osudu. Len málo organizácií sa im venuje.
Keď k niektorému mestu príde rómska skupina, starosta s petíciou podpísanou občanmi, využíva všetku svoju energiu a prostriedky, aby dosiahol cieľ - vytlačenie Rómov z okraja mesta. Vo všeobecnosti ide o silový postup, podotýka Libération. Desiatky, možno stovky osôb sa tak dostane na cesty až napokon prídu k inému mestu. Postup sa opakuje.
V súčasnosti je najhoršia situácia v Choisy-le-Roi a vo Vitry-sur-Seine. V týchto dvoch mestách sa usadilo vyše 1000 Rómov, pričom asi 600 až 800 v tesnej blízkosti diaľnice na juh. Starostovia oboch miest požiadali ministra vnútra N. Sarkozyho o povolenie na zrušenie rómskych táborov. Štát prisľúbil pomoc, podstatou ktorej je presídliť časť Rómov k iným mestám, aby sa v uvedených dvoch znížila ich koncentrácia. Lenže sa dá očakávať, že plán vlády narazí na odpor obyvateľov miest, kam by sa Rómovia mali presťahovať, poznamenávajú noviny.
V súčasnosti je tendencia pritvrdiť postup proti Rómom, o čom svedčia aj novely zákona francúzskych poslancov. V jednej ide o "kočovné obyvateľstvo" vo všeobecnosti, vrátane francúzskych Rómov, s ich sprísnenou kontrolou. V ďalšej novele zákona sa ráta so skonfiškovaním auta "kočovníkov", ktorí nezákonne obsadia pozemky pri francúzskych mestách, napísal Libération.
