To, že sa treba zastať prenasledovaných, sa Danielle Mitterrandová (29. 10. 1924 - 22. 11. 2011) naučila od svojho otca. Bol riaditeľom školy a keď fašistický režim z Vichy nariadil vyhodiť všetkých židovských študentov, odmietol. Tak vyhodili jeho. Otec sa zapojil do odboja, 17-ročná Danielle ho nasledovala. Pracovala ako zdravotná sestra a bola veľmi statočná. Neskôr získala ako jedna z najmladších odbojárov niekoľko vyznamenaní.
Objímala Fidela Castra
Odboj nebol pre ňu len miestom, kde si vybudovala svoj svetonázor, ale aj osobná záležitosť. V dome, v ktorom sa ukrýval jej otec, stretla gestapom prenasledovaného kapitána Morlanda. Nebol to nikto iný ako jej budúci manžel a prezident Francúzska Francois Mitterrand. Zosobášili sa dva dni pred jej 20. narodeninami. Bol október 1944.
Keď v roku 1981 vkročila do Elyzejského paláca ako prvá dáma, dala jasne najavo, že bude iná ako dámy pred ňou. Kým mnohé jej predchodkyne sa venovali tradičnej charite a výzdobe prezidentského paláca, ona chodila na miesta, kde to skutočne vrelo. A hlavne mala vlastný názor.
Jej manžel bol prvým socialistickým prezidentom Francúzska a tak bola iná aj agenda jeho manželky. Danielle Mitterrandová sa nikdy netajila svojimi ľavicovými názormi, ktoré však boli príliš doľava aj pre samotných socialistov. Niekedy boli poriadne kontroverzné a občas v priamom protiklade k oficiálnej línii. Hoci jej manžel vzišiel z tejto strany, ona sama k nej bola veľmi kritická. Žena, ktorá sa objímala na schodoch Elyzejského paláca s Fidelom Castrom, vyhlasovala, že socialisti sú už len salónni ľavičiari. Ju viac oslovovali skutoční revolucionári Castrovho typu. Napriek takýmto prešľapom, aj jej kritici uznávajú, že napríklad pre kurdskú otázku urobila viac ako oficiálni diplomati.
Lojálne mlčala
V roku 1996 založila nadáciu France Libertés na podporu ľudských práv v rôznych častiach sveta. V roku 1992 unikla pokusu o atentát, keď cestovala po irackom Kurdistane. V prezidentskom paláci zotrvala s manželom do roku 1995. V tom istom roku aj ovdovela. Celé Francúzsko vtedy s veľkým rešpektom pozeralo na to, ako na pohrebe objímala nielen svojich dvoch synov (tretí zomrel v detskom veku), ale aj Mitterrandovu dlhé roky utajovanú nemanželskú dcéru Mazarine. To bolo v časoch, keď sa takéto prehrešky politikov diskrétne zametali pod koberec. Faktom však je, že čo netušila verejnosť, Danielle vedela veľmi dobre. A lojálne mlčala.
Po manželovej smrti a odchode z vysokej politiky pokračovala vo svojich aktivitách a jej vyjadrenia boli ešte radikálnejšie. Napriek totálnemu zlyhaniu komunizmu nikdy neprestala veriť v ideály marxizmu-leninizmu, bojovala proti globálnemu kapitalizmu aj korporáciám.
Francúzske médiá pripomínali, že roky predtým ako ľudia začali okupovať Wall Street, Mitterrandová niečo také tušila. „Celý svet sa teraz točí okolo toho, čo sa deje na burzách. Ale po celom svete sa ozývajú tiché hlasy, že ľudia sú nešťastní aj keď sa darí na burze."
A hoci jej manžel bol presvedčeným eurooptimistom, v roku 2005 v referende o európskej ústave hlasovala proti nej. A to preto, že únia podľa nej vylučuje chudobných a každého, kto nechce žiť podľa princípov zisku.
Viacnásobná stará mama aj posledné roky trávila vo svojej nadácii. Na jeseň vážne ochorela, posledné dni ju pre vážne komplikácie držali v umelom spánku. Danielle Mitterrandová zomrela ako 87-ročná.
