VARŠAVA.
V liste, ktorý zaslal predsedovi litovskej vlády Andriusovi Kubiliusovi a o ktorého obsahu informovala poľská agentúra PAP, vyjadril Tusk pochybnosti o dobrej vôli litovskej strany a naznačil, že v danej situácii považuje za priskoré vytvorenie ďalších pracovných skupín.
Varšava netají obavy z dôsledkov novej úpravy, ktorá podľa jej názoru znamená výrazné zhoršenie situácie poľskej menšiny v pobaltskej republike. Podľa predstaviteľov poľskej menšiny v Litve povedie nová legislatíva k uzavretiu mnohých z asi stovky škôl s vyučovacím jazykom poľským. Novela predpokladá aj na týchto školách zvýšenie počtu predmetov, ktoré sa budú vyučovať v litovskom jazyku, vrátane základov vlasteneckej výchovy. Jednotné kritériá bez akýchkoľvek úľav by mali aj na školách menšiny platiť pri maturitnej skúške z litovského jazyka.
Poľský premiér v liste upozorňuje, že na riešenie niektorých problémov, napríklad prítomnosti materského jazyka vo verejnom živote, by postačovali jednostranné rozhodnutia litovskej vlády.
Tuskov list je odpoveďou na písomný návrh litovského premiéra zo začiatku novembra, v ktorom sa vyslovil za vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny pre sociálne a ekonomické otázky. Kubilius, na rozdiel od poľského premiéra, hodnotil pôsobenie jestvujúceho dvojstranného grémia expertov z oblasti školstva ako dobrý príklad vydarenej spolupráce.
Pracovná skupina, ktorú v piatok čaká posledné rokovanie, sa na predchádzajúcom rokovaní nedokázala dohodnúť na spoločných záveroch.
Poľsko-litovské vzťahy sú už niekoľko rokov poznamenané opakovanou kritikou prístupu litovských orgánov k poľskej menšine zo strany Varšavy. Poliaci poukazujú napríklad na zákaz dvojjazyčných tabúľ pri označovaní lokalít obývaných príslušníkmi poľskej menšiny, či na úpravy ich mien v oficiálnych dokumentoch podľa litovského pravopisu.
Poľská komunita v Litve tvorí podľa sčítania ľudu z roku 2001 6,7 percenta obyvateľstva. Hlási sa k nej viac ako 230.000 ľudí, ktorí žijú hlavne v metropole Vilnius a na juhu Litvy.
