Belehrad 6. júna (TASR) - Väčšina utečencov žijúcich v dnešnej Juhoslávii sa nevráti do domovov, ktoré opustili počas násilného rozpadu bývalej socialistickej federácie v roku 1991, predpovedal dnes šéf Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Ruud Lubbers v Belehrade, kde začal v utorok svoju cestu po Balkáne.
"Musíme uznať skutočnosť, že prevažná väčšina utečencov a osôb, ktoré stratili strechu nad hlavou, si tu bude musieť nájsť nový život," povedal vysoký komisár UNHCR a bývalý holandský premiér Ruud Lubbers. Ako dodal po rozhovoroch so srbským premiérom Zoranom Djindjičom, "skutočne už nadišiel čas na podstatnú obnovu a programy rozvoja."
Podľa najnovších štatistických údajov vyplývajúcich z posledného sčítania obyvateľstva žije v dnešnej Juhoslávii asi 390.000 utečencov z Bosny a Chorvátska, ktoré sa odtrhli od bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (SFRJ) v rokoch 1991-95. Okrem nich na území Juhoslávie žije aj 230.000 ľudí z juhosrbskej provincie Kosovo, ktorí stratili strechu nad hlavou počas bombardovania v roku 1999.
Zo všetkých registrovaných utečencov v Juhoslávii asi 60 percent tvrdí, že sa chce integrovať do spoločnosti v Srbsku, zatiaľ čo 30 percent sa chce buď vrátiť domov, alebo ešte nie je nerozhodnutých. Mnohí však vidia v Srbsku lepšiu budúcnosť a sú presvedčení, že v prípade návratu by ich čakali len problémy.
Lubbers, ktorý v rámci svojej cesty po Balkáne navštívi aj Chorvátsko, Bosnu, Kosovo a Macedónsko, sa v utorok stretol v Belehrade s juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom.
Ako po rozhovoroch informoval, Koštunica navrhol možnosť návratu niekoľkých kosovských Srbov do obmedzeného počtu dedín, čo je na jednej strane nesmierne dôležité pre samotných ľudí, a na strane druhej by to ako symbolické gesto ukázalo, že návrat je možný.
"Takže to vyskúšam," reagoval stručne Lubbers na Koštunicov návrh, avšak dodal, že nevidí žiadne masové návraty Srbov do Kosova, pretože to nie je bezpečné. "Jednoducho si nemôžeme dovoliť pomáhať ľuďom vrátiť sa späť na miesta, kde nie sú v bezpečí," zdôraznil vysoký komisár.
Od stiahnutia srbských bezpečnostných síl z Kosova po skončení bombardovania NATO v júni 1999 sú menšinoví kosovskí Srbi vystavení neustálym odvetným útokom zo strany miestnych Albáncov, ktorí sa chcú takýmto spôsobom pomstiť za roky srbských represálií počas režimu Slobodana Miloševiča. Mnohí Srbi, ktorí z Kosova neutiekli, dnes žijú v enklávach strážených medzinárodnými mierovými jednotkami KFOR.
