Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
MADRID, BRATISLAVA. Toto víťazstvo nie je dôvod závidieť. Strana, ktorá Španielsko doviedla v roku 1999 do eurozóny, bude teraz bojovať o to, aby v nej krajina zostala.
Pravicová Ľudová strana Mariana Rajoya získala vo voľbách pohodlnú parlamentnú väčšinu, aby mohla presadiť tvrdé úsporné opatrenia, ktoré čaká od krajiny Európska únia. Aké opatrenia to budú, si však budúci premiér stále necháva pre seba.
Premiérom na tretíkrát
Rajoy (56) povedal len toľko, že nenastane „žiadny zázrak“, ktorý vyrieši krízu, a Španielov „čakajú ťažké časy“, v ktorých sa musia zjednotiť, aby získali späť dôveru Európy.
Sám dúfa, že krajina nebude musieť požiadať o finančnú pomoc Európskej únie skôr, než nastúpi v druhej polovici decembra do úradu.
Mariano Rajoy
syn právnika a katolík vyštudoval právo,
pracoval na pozemkovom úrade. Prvýkrát sa stal regionálnym poslancom za pravicovú stranu v roku 1981,
je ženatý, má dve deti,
v roku 2005 prežil pád helikoptéry,
nehovorí plynule po anglicky.
Rajoy nezískal pre pravicu rekordných 186 kresiel v 350-člennom parlamente, teda takmer polovicu hlasov vďaka svojej charizme alebo straníckemu programu. Silnú väčšinu mu zabezpečil najmä úpadok socialistov.
Malé strany, ktoré vyzývalo podporovať hnutie odporu los indignados (rozhorčení), posilnili svoje postavenie, no ich vplyv je naďalej minimálny.
Najvýraznejšie stúpla sila Zjednotenej ľavice, v ktorej sú aj komunisti. Namiesto doterajších dvoch kresiel získali jedenásť.
Rajoy doteraz dvakrát voľby prehral. V roku 2004 si rezervovaného muža zo severného regiónu Galície prekvapivo vybral vtedajší premiér José Maria Aznar ako nástupcu na čelo strany.
Tá však nezvládla komunikáciu o teroristickom útoku na vlaky, a preto prehrala. V roku 2008 prehrala opäť.
Španielsko môže robiť, čo chce, z krízy nevylezie, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Zadlžení sú najmä ľudia, nie štát
Hoci o tom, čo chce robiť, Rajoy veľa neprezradil, očakáva sa, že dokončí reformu pracovného trhu, ktorú začal jeho socialistický predchodca José Zapatero.
Mal by umožniť jednoduchšie najímanie a prepúšťanie ľudí, oslabiť odbory pri vyjednávaní miezd a posilniť zamestnanosť a rast. Sľúbil, že o tretinu zníži deficit rozpočtu na budúci rok a čaká sa, že zníži výdavky regiónov.
Španielsku so 46 miliónmi obyvateľov sa úroky na pôžičky vyšplhali k neudržateľným siedmim percentám. Zároveň má najvyššiu nezamestnanosť v Európe, vyše 22 percent a takmer každý druhý mladý od 18 do 25 rokov je bez práce.
Na rozdiel od iných zadlžených krajín nemá obrovský štátny dlh. Vysoké dlhy majú ľudia, ktorí nedokážu bankám splácať hypotéky. Hospodársky rast sa prakticky zastavil.
Žiadne sľuby
Rajoy má však na rozdiel od úradníckej vlády v Taliansku a Grécku jasnú a jednoliatu väčšinu v parlamente. Nedal takmer žiadne predvolebné sľuby a verejná mienka v krajine je podľa analytikov pripravená na tvrdé reformy.
Zároveň jeho strana vládne vo väčšine regiónov, ktoré predstavujú podľa magazínu Economist tretinu výdavkov štátneho rozpočtu.
Podľa tých, čo ho poznajú, je to inteligentný pragmatik a dobrý vyjednávač, ktorý má šancu zvrátiť situáciu v krajine. Podľa analytikov však už na reformy môže byť neskoro.
