Tisícky mladých ľudí obsadili verejné priestranstvo. Neboja sa nepohodlia ani nepriazne úradov. Chcú vyjadriť názor, že súčasný kapitalizmus spočívajúci v prehlbovaní sociálnej nerovnosti nemôže pokračovať.
Protesty sa z americkej Wall Street rozšírili do ďalších amerických i svetových miest. A na výročie revolučného 17. novembra dorazili podľa všetkého aj do Prahy.
Ukázali to televízne reportáže, ktoré zaznamenali ľudí nocujúcich v mraze a hmle pod šírym nebom. Nálada v dave bola dobrá a až na drobné výnimky nedošlo k nijakým konfliktom ani násilnostiam. Určite pomohlo i to, že všetkých prítomných spájala rovnaká myšlienka, lepšie povedané, cieľ.
Nebola to však vyhliadka na život v spravodlivejšej spoločnosti, skôr na zľavový kupón v hodnote dvetisíc korún. Ako darček ho pre prvých 500 zákazníkov vo svojich obchodných domoch ponúkla spoločnosť IKEA.
Ospravedlňujem sa za iróniu, viem, že porovnávať idealistov burcujúcich proti zriadeniu s pragmatickými lovcami zliav nie je fér. Demonštrácie za sociálnu rovnosť napokon nemajú v Česku ten správny étos, podľa tabuliek OSN sme štvrtou najviac rovnostárskou krajinou na svete.
Rozdiel medzi chudobnými a bohatými je menší len v Dánsku, Japonsku a Švédsku. Máme najmenej ľudí pod hranicou chudoby z celej EÚ.
Ale nežijeme na ostrove. Pred 22 rokmi sme sa rozhodli stať sa súčasťou západnej civilizácie, ktorá prechádza čímsi ako krízou identity. A možno je i na pokraji zániku. Protesty na Wall Street i inde to dosť dobre ilustrujú.
Nesmejme sa ani ľuďom tlačiacim sa v zástupe na poukážky. Skôr alebo neskôr pochopia, že zľavy sú len šikovným obchodníckym trikom. Ničím iným než ilúziou však nie sú ani sny o rovnosti všetkých ľudí. Na rozdiel od zliav i obchodných reťazcov sme ich mali česť poznať na vlastnej koži.
A vieme, že sú oveľa nebezpečnejšie.
