Paríž/Salzburg 29. júla (TASR) - Predvstupové rokovania krajín, kandidujúcich na vstup do Európskej únie sa v princípe majú uzatvoriť o šesť mesiacov a vstup do EÚ sa má uskutočniť v roku 2004. Lenže ministri vnútra kandidátskych krajín nie sú bez starostí, píše v dnešnom čísle denník Le Figaro v spojitosti so stretnutím piatich ministrov vnútra v Salzburgu.
Ministri vnútra Česka, Slovenska, Slovinska, Maďarska a Poľska, ktorí sa zúčastnili na Fóre Salzburg 2002 na pozvanie rakúskeho rezortného kolegu, pripustili, že vstup do EÚ im neumožní odpočívať na vavrínoch. Hlavolamy v oblasti bezpečnosti, korupcia a kontrola hraníc sa nevyrieši vstupom do EÚ.
Minister vnútra ČR Stanislav Gross konštatoval: "Nebude to znamenať koniec, ale presne naopak." "Prijali sme kilá legislatívy, ale problémy sa nestratia naším vstupom do únie, v niektorých konkrétnych prípadoch sa ešte len začnú," pripojil sa slovinský minister Rado Bohinc.
Vstup do EÚ - ak všetko nastane tak, ako sa očakáva, čo však vôbec nie je garantované, sa pre 10 kandidátskych krajín uskutoční 1. januára 2004. Budú môcť využívať voľný pohyb majetku, čo je veľký výdobytok EÚ. Čo sa týka Schengenského priestoru a voľného pohybu osôb, naopak, ani jedna kandidátska krajina nebude pripravená k tomuto termínu. Najambicióznejší predstavitelia, ako napríklad poľský minister vnútra a verejnej správy Krzystof Janik, hovoria o 1. januári 2006, podotýka francúzsky denník. Až vtedy sa napríklad hranice Poľska s Ukrajinou stanú novými vonkajšími hranicami EÚ.
Tieto nové hranice EÚ musia byť nepriepustné, čo si vyžaduje investície do personálu aj do informačného systému. Má sa zhodovať so Schengenským systémom, čo je v istom zmysle "výmenná burza" informácií o zločincoch. Je azda zbytočné hovoriť, že kandidátske krajiny, aby dosiahli tento cieľ, očakávajú rozsiahle príspevky od únie. Poľský minister vnútra v tomto zmysle vložil "veľké nádeje" do komisára EÚ pre rezort vnútra a spravodlivosti Antonia Vitorina, ktorý bol tiež v Salzburgu.
Európsky komisár na takéto očakávania odpovedal jasne: nič také neočakávajte. V otázke kontroly hraníc sa členské krajiny EÚ medzi sebou o "finančné jarmo" nedelia. Európska komisia na túto vec dáva nula eúr, zdôraznil denník. Napriek tomu pomoc pre kandidátske krajiny existuje: v rokoch 1997-2001 sa zo spoločných európskych fondov vyčlenilo pre potreby justície a polície 541 miliónov eúr pre všetky kandidátske krajiny. Z uvedenej sumy sa 340 miliónov určilo na vonkajšie hranice kandidátskych krajín, na nákup zariadení, prípravu personálu a v prípade Slovenska na vytvorenie jazdeckej polície, uviedol Le Figaro.
