Erdogan obvinil Damask, že neuplatnil reformy, ktoré sľúbil uskutočniť pri početných stretnutiach a v telefonátoch s predstaviteľmi spriatelených krajín.
"Sýria nedodržala sľub a nesplnila to, čo sľúbila Turecku, ani to, čo sľúbila Lige arabských štátov či svetu," povedal na konferencii Rady pre zahranično-ekonomické vzťahy (DEIK).
"Pri realizácii reformy boli neochotní a neúprimní. Voči opozícii použili neľudské opatrenia. Pri jej potláčaní preliali krv," citovala Erdogana televízia CNN Türk.
Podľa OSN zahynulo v Sýrii násilnou smrťou od začiatku marcových protestov proti vláde prezidenta Bašára Asada asi 3500 ľudí. Skoršie tento týždeň Erdogan, ktorý bol zvyknutý považovať Asada za spojenca, varoval sýrskeho vodcu, že sa ocitol na "hrane vrcholu" a vojde do dejín ako vodca, ktorý "sa živil krvou".
Turecké noviny dnes informovali, že Ankara je pripravená vytvoriť bezletové alebo nárazníkové zóny na ochranu civilistov v susednej Sýrii pred bezpečnostnými silami, ak sa tam krviprelievanie zhorší.
Turecko je proti jednostranným krokom alebo intervencii, ktorá by mala za cieľ "zmenu režimu" v Sýrii, uviedli, ale nevylúčilo možnosť rozsiahlej vojenskej akcie ak bezpečnostné sily začnú páchať masakru veľkého rozsahu.
Správy vychádzajú z informácií, ktoré tureckí predstavitelia poskytli vybraným médiám v deň, kedy vyprší ultimátum dané sýrskej vláde Ligou arabských štátov.
"Je takmer isté, že režim Bašára Asada padne, všetky hodnotenia vychádzajú z tohto predpokladu. Zdroje ministerstva zahraničných vecí uvádzajú, že čím skôr režim padne, tým lepšie pre Turecko," komentoval denník Hurriyet. "Je vylúčené, že by Turecko uskutočnilo vojenskú intervenciu, aby zmenilo režim. Avšak má flexibilný postoj k tomu, aby opozičné skupiny riadili aktivity z Turecka," dodáva.
Turecko sa snaží vyhnúť masívnemu príchodu utečencov cez hranice po tom, ako bolo počas vojny v Zálive v roku 1991 zaplavené pol miliónom ľudí z Iraku.
Zdroj: DPA, Reuters
