Keď Nafissatou Diallo obvinila Dominiqua Straussa-Kahna zo znásilnenia, mnohí komentátori mali jasno. Mocní môžu všetko – aj beztrestne nútiť k sexu. S odstupom času však prípad DSK dokazuje opak: moc je vratká.
V strednej Európe priniesli posledné roky hneď dva také prípady. Jiří Paroubek, ktorý kedysi z opozície zvrhol českú vládu, je dnes osamelým poslancom na odchode z parlamentu.
Jeho najväčší rival, expremiér Mirek Topolánek, nie je ani poslancom. A to raz „šéfoval“ Európe.
Nie je dôvod oslavovať
Príbeh Straussa-Kahna dokazuje, že cesta politika do zabudnutia môže byť rýchla aj v starých demokraciách. Šéfa Medzinárodného menového fondu a prezidentského kandidáta síce zbavili obvinenia zo znásilnenia, oslavovať však nemá čo.
Prišlo nové, francúzske obvinenie z obťažovania. A hoci ho súd zamietol, klebety o „sexuálnom predátorstve“ Straussa-Kahna sa šíria ďalej.
Naposledy sa skratka DSK objavila v afére Carlton. Mal byť klientom luxusnej siete prostitútok v Lille.
DSK je dnes zlomený muž a politická mŕtvola. Spisovatelia o ňom píšu satirické romány, bulvár špekuluje o jeho rozvode a jedno z najpočúvanejších francúzskych rádií ho spomína len ako vtipnú bodku v reportáži o sex shopoch.
Politika môže povesť pochovať
Nechajme teraz bokom, že za nič nebol odsúdený a že o ňom moralizujú už toľkí, že štatisticky medzi nimi musia byť aj zákazníci prostitútok.
Najpoučnejšie na príbehu DSK je, že politik len vyzerá ako nedotknuteľný. V demokracii však stačí siahnuť na jeho dobrú povesť, a tým sa začína jeho koniec.
