Bratislava 6.júna (TASR) - Choroba šialených kráv, vedecky nazývaná Spongiformná encefalopatia hovädzieho dobytka (BSE), bola po prvý krát oficiálne zaznamenaná vo Veľkej Británii v roku 1986. Odvtedy sa rozšírila do takmer všetkých častí sveta, najviac však postihovala západnú Európu. Za jej pôvodcu bolo označené krmivo s prísadami mäsokostnej múčky, prostredníctvom ktorej došlo k prenosu choroboplodných zárodkov BSE z iných zvierat, konkrétne oviec alebo antilop, na dobytok. Ale zatiaľ čo u oviec sa choroba podobná BSE objavuje relatívne často a nie je prenosná na človeka, v prípade dobytka je podľa vedcov prenos na človeka vysoko pravdepodobný.
Vôbec prvé správy o prenose BSE na človeka sa objavili v roku 1990, britská vláda však existenciu prepojenia priznala až o šesť rokov neskôr. Napriek tomu stále neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že nový variant smrteľnej Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby (CJCH), ktorá sa u človeka prejavuje podobne ako BSE u hovädzieho dobytka, je dôsledkom konzumácie hovädzích výrobkov, najmä tzv. rizikových častí, ktorými sú mozog, miecha, oči, črevá, celá chrbtica ako aj mäso mechanicky oddelené od chrbtice. Naposledy zverejnené štúdie síce na prepojenosť oboch chorôb poukazujú, hlavným argumentom ale ostáva len zvýšený výskyt CJCH v Británii v miestach s vysokou konzumáciu hovädzieho mäsa bez konkrétnych chemicko-biologických dôkazov.
Predpokladaným pôvodcom BSE sú chemické látky nazývané prióny. Samotná choroba dostala svoj ľudový názov podľa spôsobov jej prejavu. BSE totiž napáda mozgové bunky dobytka starého 4 až 7 rokov a má inkubačnú dobu, ktorá môže presahovať 4 roky. Napadnuté zviera stráca fyzickú koordináciu, vykazuje úbytok hmotnosti a umiera. Samotné príznaky choroby sa prejavujú asi pol roka, pričom v ich počiatočnej fáze je zviera nervózne, nepokojné a môže byť agresívne. Najviac prípadov tejto choroby, až 99 %, sa od roku 1986 objavilo v Británii, kde počet prípadov BSE presiahol 170 000 a len v roku 1992 ich britské úrady identifikovali 36 681.
Na informácie o výskyte BSE v roku 1986 v Británii zareagovali všetky významnejšie svetové krajiny zákazom dovozu hovädzích výrobkov. Ten platil pre ostatné krajiny až do roku 1999. Ani zákaz vývozu hovädzieho z Británie však nepomohol zastaviť šírenie tejto choroby, ktorá sa postupne objavila v takmer všetkých štátoch EÚ. Najviac postihla Francúzsko, kde ku koncu mája úrady ohlásili už 225. prípad BSE. V Nemecku sa počet prípadov BSE blíži k 30 a v Taliansku oznámili v polovici mája 14. prípad choroby. Naopak v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ oficiálne žiadny prípad BSE potvrdený nebol, i keď európski vedci poukazujú na skryté riziko výskytu i tam.
Po tom, čo viaceré krajiny Európskej únie oznámili prípady BSE, nariadila Európska komisia koncom minulého roka povinné testovanie na jej prítomnosť pre dobytok starší ako 30 mesiacov. Tento proces odhalil výskyt BSE v niektorých dovtedy bezrizikových krajinách, akou bolo Taliansko. Vzhľadom k vysokým nákladom na testovanie tejto povinnosti najskôr odolávali krajiny strednej Európy, nakoniec však k tomu pristúpili z obáv pred stratou exportných pozícií a dôvery domácich spotrebiteľov. V SR bolo do konca mája na prítomnosť BSE vyšetrených 891 kusov hovädzieho dobytka, pričom všetky testy vykonávané imunochemickou metódou vykázali negatívny výsledok.
Krajiny strednej Európy odmietali testovanie z toho dôvodu, že považovali svoj hovädzí dobytok za nerizikový. Väčšina krajín v strednej Európe vrátane SR totiž už niekoľko rokov nepoužíva mäsokostnú múčku ako krmivo pre hovädzí dobytok, a to ako zo zdravotného, tak aj z finančného dôvodu, keďže náklady na jej dovoz, resp. produkciu sú vyššie ako náklady na krmivá rastlinného pôvodu. Vedci z EÚ ale zaradili takmer všetky KSVE do tretej kategórie rizikových skupín, keďže podľa nich sa tu objavuje skryté riziko, vyplývajúce z faktu, že do roka 2001 nepodliehal dobytok testovacej povinnosti.
* 1 3 4 12 fra sss
* * *
