V krajne pravicovej NPD pracuje viac ako sto informátorov tajnej služby. V roku 2003 to bol dôvod, prečo súd stranu nezakázal. Teraz ju chcú politici odstaviť opäť.
Desiatky podpálených áut v Berlíne, bomby na železničných tratiach, násilie pri prvomájových demonštráciách. Doteraz sa v Nemecku všetko točilo okolo ľavicových extrémistov. Od nedele je všetko inak.
Šokovaní Nemci
Každý ďalší detail o vyčíňaní trojčlennej skupiny pravicových teroristov, ktorí v rokoch 2000 až 2007 zastrelili výstrelom do hlavy desať ľudí, urobili 14 bankových prepadov a niekoľko bombových útokov, Nemcov desí. Niektorí politici hovoria o najväčšom škandále v justícii v povojnovej histórii krajiny.
„Ľudí to veľmi zaskočilo. Sú vystrašení, že trvalo roky, než úrady odhalili takú malú skupinku páchateľov a necítia sa bezpečne,“ hovorí pre SME Michael Efler z mimovládnej organizácie Viac demokracie.
„Ťažko uveriť, že sa to stalo v krajine, kde máme skoro na všetko pravidlá a zákony, a predsa ten systém zlyhal. Navyše to vyzerá, že tomu pomáhal,“ pridáva sa sociálny demokrat (SPD) Markus Pauzenberger.
Trojica neonacistov sa prvýkrát objavila v roku 1998, keď u nej polícia našla materiál potrebný na výrobu bomby. Odvtedy sa skrývali a v roku 2000 začali vraždiť. Nemecko teraz rieši, či sa im to darilo pre neschopnosť úradov, alebo preto, že im v tom úrady pomáhali.
Informátor s Mein kampf
Podľa médií bol v roku 2006 krátko pred vraždou 21-ročného tureckého majiteľa internetovej kaviarne na mieste činu v Kasseli informátor nemeckej tajnej služby (Spolkový úrad na ochranu ústavy - Verfassungsschutz). Polícia v jeho byte našla Hitlerov Mein kampf. Podľa denníka Kölner Stadt-Anzeiger spolupracuje s tajnou službou asi sto informátorov, ktorí sú v štruktúrach krajne pravicovej strany NPD.
Najaktívnejšej extrémistickej strane dávajú Nemci za vinu brutálnu sériu „kebabových vrážd“ tureckých prisťahovalcov.
Zákaz NPD je tak teraz témou číslo jeden. Názory sú rôzne. „Som za zákaz, aj keby sa to opäť skončilo neúspechom. Dôležitá je diskusia o tejto strane, o tom, že ju vlastne podporujeme z našich daní,“ hovorí Pauzenberger.
„Nie som rozhodnutý, či je to dobrý nápad, pretože máme veľa kriminálnych organizácií, čo sme nezakázali. Nemyslím si, že zákaz vyrieši problém s pravicovým terorizmom,“ protirečí Efler.
NPD sa v Nemecku pokúsili zakázať v roku 2003. Neúspešne. Podnet na Ústavnom súde neprešiel, pretože sa žaloba odvolávala na informátorov tajnej služby, ktorí však sami patria k extrémistom.
Trojica neonacistov z mesta Zwickau - jedna žena, momentálne vo väzbe, a dvaja muži, ktorí spáchali pred viac ako týždňom samovraždu zabila za sedem rokov deväť Turkov, jedného Gréka a jednu policajtku. Za bieleho dňa a výstrelom do hlavy.
Až 88 obetí
Na ich zozname potenciálnych obetí bolo až 88 mien (ôsme písmeno v abecede je H a číslo 88 znamená Heil Hitler - pozn. red.). Sú medzi nimi zástupcovia tureckých i moslimských organizácií i politici - expert CDU/CSU na vnútornú bezpečnosť Hans-Peter Uhl a politik strany Zelených Jerzy Montag. „Je to veľmi skľučujúci pocit. Určite mi nechceli poslať vianočný pozdrav,“ povedal Uhl nemeckým médiám.
Prezident Wulff sa stretne s pozostalými obetí vrážd.
BERLÍN. Zlyhanie tajnej služby, skrytá podpora hnedého terorizmu, predsudky voči tureckým prisťahovalcom a primálo solidarity s obeťami „kebabových vrážd“. Nemecko musí po odhalení trojice neonacistov, ktorí roky vraždili, zachraňovať svoje dobré meno doma i vo svete.
Zahraničné médiá si na Nemecku zgustli. Španielsky El País napísal o zlyhaní v krajine, kde „dostanete pokutu ešte aj za neosvetlený bicykel“.
Turci v Nemecku sa hnevajú, že sa príliš málo hovorí o obetiach série vrážd. Nemci nevyšli do ulíc, reakcie politikov sú oneskorené. „Nemyslím si, žeby Nemci s nimi nesúcitili. Ten šok je väčší z toho, že na to úrady 13 rokov neprišli,“ hovorí politik SPD v Berlíne Markus Pauzenberger.
Prezident Christian Wulff sa to snaží napraviť. Navštívil už tureckú obec v Berlíne a chce prijať príbuzných obetí vrážd.
Autor: Z Berlína od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
