Belehrad/Záhreb 29. júla (TASR) - Juhoslovanskí vojaci v nedeľu spustili varovnú paľbu na skupinu člnov s chorvátskymi komunálnymi predstaviteľmi, ktorá a blížila k dunajskému ostrovu Šarengradska Ada. Ten je od vojny z rokov 1991-95 predmetom územných sporov medzi Juhosláviou a Chorvátskom.
Na piatich lodiach sa viezlo 20 dospelých - starostovia viacerých chorvátskych miest, prefekt vukovarsko-srijemského okresu Nikola Safer a ďalší civilisti - ako aj štyri deti. Na palube bol aj Zvezdan Kišič, vysoký predstaviteľ juhoslovanského mesta Bačka Palanka, kde sa mali Chorváti so srbskými náprotivkami stretnúť a hovoriť o územnom spore. Podľa Kišiča príslušné juhoslovanské úrady boli o plavbe telefonicky vopred informované.
Juhoslovanskí vojaci čln s posádkou - vrátane Safera - zadržali a pred prepustením ich niekoľko hodín vypočúvali v kasárňach.
"Len sme sa chceli prejsť po Šarengradskom ostrove a navštíviť miesta, ktoré naši ľudia využívali ako pastviny," povedal Safer pre chorvátsky rozhlas. "Dvakrát sme sa dostali pod paľbu a boli sme prinútení pristáť na juhoslovanskej strane," dodal.
Juhoslovanskí vojaci rozmiestnení na ostrove (asi 100 kilometrov severozápadne od Belehradu) o návšteve údajne nevedeli a spustili paľbu, keď sa člny priblížili k ostrovu. Chorvátsky predstaviteľ však vyhlásil, že išlo o vopred dohodnutú akciu a juhoslovanská armáda "o nej mala vedieť".
Incident, pri ktorom nebol nik zranený, odhalil krehkosť vzťahov medzi nedávnymi vojnovými súpermi. Chorvátska televízia HRT udalosť označila za "najvážnejší incident" od skončenia vojny.
Do roku 1991 patril ostrov Chorvátsku, kde je doteraz vedený v katastrálnych dokumentoch. Počas vojny ho však obsadili juhoslovanské sily, ktoré ho doteraz kontrolujú.
Záhreb reagoval veľkým rozhorčením a Belehrad sa v snahe "minimalizovať škody" poponáhľal s vyjadrením ľútosti.
Chorvátsky premiér Ivica Račan vyjadril pobúrenie napriek osobnému telefonickému ospravedlneniu od srbského kolegu Zorana Djindjiča. "To nestačí. Žiadame verejné ospravedlnenie a podrobné vysvetlenie," povedal Račan v chorvátskej televízii po telefonáte s Djindjičom.
Neskôr Račan vrtuľníkom odletel na miesto incidentu na urgentné stretnutie so šéfom juhoslovanskej diplomacie Goranom Svilanovičom, ktorému povedal, že Chorvátsko je udalosťou "zarmútené a nahnevané".
Podľa Svilanoviča vojaci spustili len varovnú streľbu do vzduchu. "Nestrieľali na nikoho na nik nebol zranený," povedal Svilanovič. Juhoslovanský minister pred stretnutím s Račanom vyjadril nádej, že incident nenaruší vzťahy medzi Belehradom a Záhrebom, ktoré sa od skončenia vlády autoritárskych režimov Slobodana Miloševiča a Franja Tudjmana z roku 2000 pomaly normalizujú.
Račan po stretnutí vyhlásil, že "sreľba v blízkosti civilistov, aj keď len do vzduchu alebo do vody, je jednoducho neprijateľná". Zároveň dodal, že v krátkom čase dôjde k ďalším rokovaniam, "aby sa predišlo zopakovaniu takýchto incidentov".
O incidente telefonicky hovorili aj prezidenti oboch krajín, Vojislav Koštunica (JZR) a Stipe Mesič (Chovátsko). Podľa komuniké Koštunicovej kancelárie prezidenti vyjadrili "pevné presvedčenie", že udalosť nenaruší vzájomné vzťahy. Hovorca prezidenta Mesiča uviedol, že Koštunica udalosť označil za "izolovaný incident" a ubezpečil, že "urobí všetko, čo je v jeho silách", aby sa neopakoval.
Na incident reagovalo rozhodným protestom aj chorvátske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré predvolalo juhoslovanského ambasádora v Záhrebe Milana Šimurdiča. Ministerstvo požiadalo, aby juhoslovanská vláda incident odsúdila. Zároveň vyjadrilo "ohromenie", že veľvyslanec protestnú nótu odmietol prevziať s odôvodnením, že nie sú známe presné okolnosti, za ktorých k udalosti došlo.
