ATÉNY. Nová grécka vláda národnej jednoty premiéra Lukasa Papadémosa v stredu večer veľkou väčšinou hlasov získala dôveru parlamentu. Za novú vládu hlasovalo 255 z 300 poslancov, proti 38, informoval predseda parlamentu Filippos Petsalnikos.
Vládu bývalého viceprezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Papadémosa podporilo Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) doterajšieho premiéra Jorgosa Papandrea, konkurenčná konzervatívna strana Nová demokracia a malá ultrapravicová pravoslávna strana LAOS.
Premiér tesne pred hlasovaním zdôraznil, že Grécko musí prijať razantnejšie kroky na prekonanie dlhovej krízy a varoval, že by problémy krajiny boli oveľa väčšie, ak by opustila eurozónu.
Papadémos tiež zopakoval svoju výzvu, aby sa lídri politických strán výslovne zaviazali podporiť podmienky poskytnutia ďalšej finančnej pomoci Grécku vo výške 130 miliárd eur, ktoré krajina potrebuje, aby v polovici decembra zabránila štátnemu bankrotu.
Profil nového gréckeho premiéra
Loukás Papadémos sa narodil v roku 1947 v Aténach, kde aj vyštudoval. Po absolvovaní Aténskej vysokej školy ho prijali na prestížnu univerzitu Massachusetský inštitút technológie (MIT), kde získal diplomy z fyziky, elektrického inžinierstva a doktorát z ekonomiky.
Následne takmer desať rokov pôsobil ako profesor na Kolumbijskej Univerzite a koncom 80. rokov sa vrátil do svojej domoviny.
Papadémos prešiel rôznymi vysokými funkciami v amerických aj gréckych finančných inštitúciách, aby sa napokon v roku 1993 stal zástupcom guvernéra a o rok neskôr aj samotným guvernérom gréckej centrálnej banky. V tom čase bol osobne zaangažovaný do procesu prijímania Grécka do eurozóny.
Krajina vymenila svoju drachmu za euro v roku 2001 a krátko po tom sa Papadémos stal viceprezidentom Európskej centrálnej banky (ECB), kde pôsobil až do roku 2010.
Šesťdesiatštyriročný politik je autorom mnohých odborných článkov, v ktorých sa zameriava predovšetkým na makroekonomické teórie a fungovanie finančných trhov. Papadémos povedie zadlženú krajinu k predčasným voľbám, ktoré sa uskutočnia 19. februára 2012. V premiérskom kresle tak strávi len 96 dní.
sita
