Štyri podoby Ivana Lexu. Ako študent strednej školy, ako poslanec NR SR za HZDS v novembri 1998, ako Interpolom hľadaná osoba v júli 2002 a ako obyvateľ väzenskej cely v Justičnom paláci 19. júla 2002. FOTO – ARCHÍV
Lexa na fotografii s kamarátkou a s triednou profesorkou Helenou Kotzigovou. Snažili sme sa osloviť aj ju. Pravdepodobne jej syn nám však nechcel otvoriť s tým, že pani Kotzigová pozerá seriál. Povedal, že ani nemáme čakať, rozprávať sa s nami nebude. Profesorka Porubská hovorí, že jej kolegyňa Kotzigová bola veľmi prísna a dnes má už viac ako osemdesiat rokov. Mimochodom, Lexa chodil do rovnakej školy ako bývalý privatizér piešťanských kúpeľov Karol Martinka. Ten maturoval o štyri roky neskôr. Profesori hovorili aj o ňom. Porubská: „Karol vedel, že má otca vedúceho plánovacej komisie vo vláde a podľa toho sa správal. Napríklad v piatok nechodil do školy, doniesol mi ospravedlnenku zo sanatória, ale všetci vedeli, že bol lyžovať v Alpách.“ FOTO – ARCHÍV
Ivan Lexa bol ako študent kamarátsky a obľúbený. Potvrdili to výpovede jeho spolužiakov a aj učiteľov zo 4. E z bratislavského Gymnázia Jura Hronca. Niektorí z nich nevedia, čo sa za tie roky stalo. Zhodujú sa však v jednom – zmenila ho politika. Nemalý vplyv mal naňho aj jeho otec. Spolužiaci o ňom nehovorili ochotne, iba niektorí. Ak aj niečo povedali, nechceli, aby sa zverejnilo ich meno: „Viete, tajná služba, to nie sú žarty!“
Jeden Lexov spolužiak tvrdí, že Ivan bol super chalan: „Hrávali sme karty, futbal, ženy, všetko.“ Po škole pili bowle, z čoho boli hneď opití. Lexa sedel v prvej lavici so svojím najlepším kamarátom zo študentských čias Alexandrom Statelovom: „Videli ste film Marečku, podejte mi pero? Tak Svěrák so Smoljakom, to boli oni.“ Statelov sa s nami rozprávať nechcel.
Spolužiak Ladislav Rau hovorí: „Chalan ako každý iný. Jeho politický prerod sa datuje skôr od vojny alebo hneď po vojne, keď sa stal šéfom dispečingu v Slovnafte. Dovtedy tomu vôbec nič nenasvedčovalo.“ Lexa prestal so svojimi kamarátmi komunikovať: „Zrejme sa orientoval na nejakú inú skupinu ľudí.“ Nechodil ani na stretnutia. Naposledy bol na ňom v roku 1994. V roku 1999 už neprišiel.
S otcom Vladimírom v pozadí
Profesorka matematiky a fyziky Libuše Kostková označila Lexu za priemerného študenta. Nasvedčujú tomu aj maturitné známky. Zo slovenčiny a z matamatiky mal dvojky, z chémie, naopak, jednotku. Na koncoročnom vysvedčení je však trojok viac ako dvojok. „Jeho otec bol častým hosťom v riaditeľni. To, že Ivan bez problémov prechádzal školou, bola práve veľká otcova zásluha.“ Napriek tomu vraj nerobil v škole žiadnu neplechu: „Myslím si, že mu teraz ubližujú. Pamätám si ho ako chlapca, ako zväzáka, ktorý bol úplne priemerný. Oveľa väčší gauner bol Karol Martinka.“ A dodáva, že učila, „chvalabohu, lepšie triedy“.
Jaroslav Švach učil Lexu občiansku výchovu. Aj on potvrdil, že Ivan sa „opieral o zásluhy svojho otecka“. Podrobnosti povedať nechcel, nerád by sa zaplietol do nejakej kauzy.
Profesorka Antónia Porubská učila Ivana Lexu tri roky biológiu a geografiu a bola v tom čase aj zástupkyňou riaditeľa. Hovorí: „Učila som aj jeho sestru a naposledy sme sa videli pred desiatimi rokmi, keď jeho sestra maturovala. Vtedy som ho prvýkrát videla takého maca.“ Ako študent bol Lexa štíhly a učil sa dobre: „Bol chemik. Bola to taká intelektuálska trieda, veľmi dobrí, vybraní študenti.“ A hneď aj ona spomína Lexovho otca Vladimíra: „Bol takisto chemik, robil v Dimitrovke, poznali sme sa. Robil u nás v rodičovskom združení.“ Neskôr vyplynulo, že Vladimír Lexa sa kamarátil hlavne s ňou: „Zabezpečoval nám patronáty a vždy, keď prišli študenti z družobných miest Berlín, Kyjev, Brno, zabezpečil autobus a vybavil exkurziu.“ Napriek tomu Porubská odmieta, že Ivan ľahko vyštudoval práve vďaka otcovi.
Sláva a jej podoby
Na Gymnázium Jura Hronca chodili aj iní slávni ľudia. Na nich sú na rozdiel od Ivana Lexu profesori hrdí. Zmaturoval tam Ján Čarnogurský, Peter Weiss, Brigita Schmögnerová, Peter Zajac, ale aj Zuzana Kronerová, Dušan Jamrich alebo Pavol Hammel. V rovnakom ročníku ako Lexa, len v inej triede, v 4. A, študoval aj starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Podľa spolužiaka Raua sa Lexa zmenil až po vysokej škole: „Ako mladý človek dostal v Slovnafte dosť vysokú funkciu, tam sa možno začali nejaké vplyvy.“ Bývalí Lexovi spolupracovníci zo Slovnaftu hovoria: „Bol tu už sám pre seba. Nenápadný, ale ctižiadostivý. Bolo vidno, že má niekoho za sebou.“ Poznali ho tam ako pôvodcu viacerých vynálezov. Dnes nik nevie, či bol Lexa aj ich autorom. Pravdou zostáva, že na otázky, koľko ich vlastne vymyslel, ešte v Slovnafte zvyčajne odvetil: „Ja ich nepočítam.“
MONIKA ŽEMLOVÁ, MICHAL FRIŠ
SPOLUŽIAK S BRHELOM AJ KONDRÓTOM
Do triedy chodil s Lexom aj dnešný poslanec za HZDS Jozef Brhel alebo ekonomický odborník a člen Predsedníctva Smeru Maroš Kondrót. Ten dokonca robil Brhelovi ako štátnemu tajomníkovi na ministerstve hospodárstva v rokoch 1995 až 1998 ekonomického poradcu. Medzitým sa vraj ich pracovné vzťahy skončili a dnes sú už len kamarátmi, ktorí sa občas stretnú.
O Lexovi povedal, že bol vynikajúcim študentom: „Mimoriadne inteligentný a šikovný chalan.“ O tom, či sa kamarátili, povedal: „Boli sme spolužiakmi. Spolužiakov je tridsať a všetci sú kamaráti.“ Je presvedčený, že kauza okolo exriaditeľa SIS je spolitizovaná. „Je nevinný,“ hovorí s presvedčením člen Smeru Kondrót. Ich spolužiak Rau potvrdil, že po Statelovi bol najlepším Lexovým kamarátom práve Kondrót.
O tom, že vzťahy z gymnázia sú naozaj silné, svedčí aj obchodný register. Podľa neho sú totiž vo vzájomnom prepojení nielen Brheľ a Kondrót, ale aj ďalší Lexovi spolužiaci Peter Jakubec a Marián Vicen.
(mož)
PSYCHOLOGIČKA AIBEKOVÁ: BOL AROGANTNÝ
Ivan Lexa absolvoval pri svojom nástupe do Úradu vlády aj psychologické testy. Po nich sa hovorilo, že má veľmi vysoký intelekt, ale je citovo chladný. To však vôbec nemusí byť pravda. Nemenovaný psychológ, ktorý pracoval na posudku, nám potvrdil, že Lexova žena pochádza z psychologických kruhov, takže Lexa mohol dopredu vedieť nejaké otázky. Na strednej škole sa podľa psychológa nejavil nadpriemerne.
Ďalší psychológ hovorí, že Lexov otec Vladimír tým, že pomáhal škole, mohol nepriamo zaväzovať učiteľov, aby synovi neublížili. Lexa sa zmenil zrejme po vstupe do politiky. HZDS bolo vedúcou stranou a v Lexovi mohla silnieť túžba po moci. „Keď je niekto šéfom SIS, musí v ňom byť viac ako v riaditeľovi bežného podniku. Chodí s určitou ľstivosťou a schopnosťou vedieť využívať isté informácie nie celkom jasným a skôr skrytým spôsobom.“ Psychológ nepovažuje Lexu za slušného človeka: „Zoberme si už len to, ako sa správal k prezidentovi.“ Lexa má však zrejme schopnosť žiť dvojakým spôsobom: „Rozhodne však nie je duševne chorý.“ Na margo toho, že bol neopatrný, keď žil v Juhoafrickej republike so svojou sekretárkou Kučerovou, psychológ povedal, že sa tam asi cítil bezpečne vďaka vzdialenosti. „Ale mohol byť aj zamilovaný alebo to bola ľahkovážnosť.“ Psychológ pripúšťa, že aj inteligentný človek môže byť ľahkovážny: „Rozhodne bol v intelekte trochu viac ako priemer, veď skončil chémiu na vysokej škole.“
Lexa utekal do zahraničia ako pribratý nesympatický chlap, vrátil sa vysmiaty, objímal sa so svojou juhoafrickou eskortou: „Možno si situáciu zľahčoval sám pred sebou, veriac, že to dobre dopadne. Možno je optimista.“ Lexa sa usmieval aj vtedy, keď hovoril, že sa obáva o svoj život.
Väzbu však bude podľa všetkých znášať veľmi zle: „Predstavte si, že z hotelovej izby vás dajú do basy, nie je to bohviečo. Môže mať depresie, ale môže byť aj rázny a bojovať.“ Podľa klinického psychológa Antona Heretika „ak niekto radikálne zmení svoj imidž a tak schudne, môže vyvolávať možno aj sympatie. Tie sa však stratia hneď, ako dotyčný otvorí ústa. Ivan Lexa sa nezmenil“.
Jeho bývalá kolegyňa z HZDS, psychologička Marta Aibeková hovorí, že Lexa bol vždy cieľavedomý, sebavedomý a aj mierne ironický a arogantný: „Vedel, čo chce, a vedel, ako to dosiahnuť. Dával za vzor ľudí, ktorí sú bojovníci a dokážu povedať svoj názor.“ Aibeková, ktorá je dnes v HZD, ho ani raz nevidela neistého. Dokonca ani vtedy, keď ho parlament zbavoval imunity. (miš, mož)
