Junta stále vládne len vďaka strachu, hovorí barmský disident

KO BO KYI tvrdí, že Barma sa nikam neposunie, ak na vládnucu juntu nebude vyvíjať zahraničie tlak.

Ko Bo Kyi cestuje po svete, aby upozornil na porušovanie ľudských práv vo svojej vlasti.(Zdroj: Human Rights Watch)

Hovorí, že Barma sa nikam neposunie, ak na vládnucu juntu nebude vyvíjať zahraničie tlak. Aj preto KO BO KYI chodí po svete a hovorí o situácii vo svojej vlasti. Ani rok po zmanipulovaných voľbách a prepustení Aun Schan Su Ťij sa toho podľa neho veľa nezmenilo.

Prečo hovoríte o Barme a nie o Mjanmarsku, ako znie oficiálny názov krajiny?

Armáda násilím prevzala moc a zmenila názov krajiny. Na to, aby sa zmenilo meno krajiny, je podľa ústavy potrebné referendum. To sa nekonalo, preto je stále platný názov Barma.

Barmčania tvoria 60 percent populácie, ako sú na tom ostatné národnosti?

Občianska vojna trvá už od roku 1948, keď sme získali nezávislosť. Armáda postupuje proti menšinám veľmi tvrdo, aj preto máme státisíce domácich utečencov, ďalší odchádzajú do susedného Thajska. Milióny ľudí k tomu odchádzajú za prácou do zahraničia.

O čom ide pri týchto bojoch? O národnosti, zdrojoch, ľudských právach?

Bojuje sa o to, aby mali všetci rovnaké práva. Menšie národnosti majú pocit, že sa k nim centrálna vláda nespráva spravodlivo. Žiadajú viac autonómie. Junta ich potom označuje za separatistov. Oni však nechcú, aby sa krajina rozdelila, chcú len viac práv.

V roku 1988 ste boli jedným z organizátorov všekých študentských protestov. Bolo to dve desaťročia po tom, ako junta prevzala moc. Prečo práve vtedy?

Junta prebrala moc v roku 1962 a ústavu sme nemali až do 70. rokov. Junta vytvorila vlastnú stranu, ktorá bola jedinou povolenou v krajine. V tejto situácii sa postupne zhoršoval aj systém vzdelávanie, nefungoval ani právny štát. V roku 1988 zavraždili študentov, keď sa proti tomu búrili. To ma veľmi rozhnevalo a preto som začal organizovať demonštrácie.

Naše hnutie sa stále zväčšovalo, vyhlásili sme generálny štrajk. Aby nás upokojili, sľúbili nám voľby, ktoré sa uskutočnili v roku 1990. V nich získala Národná liga za demokraciu vedená Aung Schan Su Ťij 85 percent hlasov. Armáda jej však nikdy neodovzdala moc.

Akú úlohu zohrávala v roku 1988 Su Ťij?

Vtedy bojovali proti junte študenti, Su Ťij sa v tom ešte neangažovala. K tomu prišlo až o niekoľko mesiacov neskôr. Potom sa postavila na čelo nášho hnutia.

Otec Su Ťij je hrdinom boja za oslobodenia, čo uznáva aj junta. Jeho dcéra je však pre ňu neprijateľná. Ako sa k nej správala pred rokom 1988?

Pred rokom 1988 sa držala v úzadí, takže junta ju tolerovala. Aj bežní ľudia sa k nej správali veľmi dobre.

Ako tento paradox junta vysvetľuje ľuďom?

Nijak. Su Ťij je veľmi inteligentná a preto ju ľudia berú ako svoju vodkyňu. Odmietajú ju len generáli. Ale v nakoniec je nebudú môcť ignorovať. Dôveruje jej väčšina národností našej krajiny, potrebujeme ju. Väčšina ľudí, aj národnostné menšiny, jej naozaj dôverujú.

Väčšinu z posledných dvoch desaťročí strávila Su Ťij vo väzení. Poznajú ju vôbec ľudia?

Väčšina Barmčanov, aj mladá generácia, ktorá si rok 1988 nepamätá, ju pozná. Milióny ľudí sledujú jej prejavy v televízii, aj keď je to oficiálne zakázané. Vláda vie kontrolovať štátne médiá, nie však satelitnú televíziu.

Aké percento populácie ju podporuje?

Najmenej 99 percent za ňou stojí.

Ako môže v tomto prostredí prežiť junta, ak ju takmer nikto nechce?

Lebo majú zbrane, nepovolia žiadne demonštrácie, proti každej brutálne zasiahnu. Vládnu krajine strachom. V dôsledku toho sú ľudia chudobní aj napriek tomu, že Barma má veľké nerastné bohatstvo. Peniaze idú na zbrojenie, aby si junta udržala svoju moc. Ďalšie peniaze idú do vreciek generálov.

Nechcem, aby ma označovali za zločinca

Takže junta sa drží pri moci, lebo ľudia sa jej boja?

Áno. Napríklad keď sme my ako študenti robili demonštráciu, skončili sme vo väzení. Keď sa potom dostanú von, nemôžu vykonávať napríklad právnickú prax, lebo boli v minulosti odsúdení. Aj preto je dôležité, aby týmto ľuďom priznali štatút politického väzňa.

Čo to zmení?

Je to vec dôstojnosti. Ja som nespáchal žiadny zločin, nikoho som neokradol, napriek tomu ma označujú za kriminálnika.

Pred niekoľkými týždňami vyhlásila junta amnestiu pre stoviek väzňov. Sú medzi nimi aj politickí?

Prepustili väzňov, nepovedali akých. Prepustili však aj 240 ľudí, ktorých my považujeme za politických.

Tí, ktorých prepustili, sa vracajú do politického procesu?

Chcú sa vrátiť, ale napríklad právnici nedostanú späť svoju licenciu. Je to teda trest na celý život, keďže nemôžu vykonávať svoju prácu. Iné by to bolo, keby ich uznali za politických väzňov, potom by mohli dostať späť svoju licenciu, či pas. To teraz nie je možné.

Bol to aj váš prípad?

Áno. Keď ma prepustili z väzenia, nemohol som sa vrátiť k svojej práci. Navyše mi hrozilo, že opäť uväznia, tak som radšej odišiel do zahraničia.

V čom je špecifická situácia v Barme v porovnaní napríklad s Československom?

Jednou z kľúčových vecí je, že väčšina ázijských lídrov nerešpektuje ľudské práva. Nezáleží im, či tu máme voľby.

Ale minulý rok ste ich mali.

Áno, ale my sme ich nerešpektovali, rovnako ako nerešpektujeme ani novú ústavu. Tá totiž neslúži ľuďom, ale junte, aby sa udržala pri moci. Aj preto z volieb vylúčili Su Ťij.

Voľby aj tak nič nezmenili

Ako môžete byť súčasťou politického života, keď sa nezúčastníte na voľbách?

Ja žijem mimo Barmy, ale snažím sa tlačiť na vládu a získavať na to medzinárodnú podporu. Medzinárodná komunita by mala tlačiť na barmskú juntu. Ja sa snažím dávať medzinárodnej komunite informácie o porušovaní ľudských práv v mojej vlasti.

A bolo správne nezúčastniť sa na voľbách?

Bolo to dobré rozhodnutie. Je to istá forma nátlaku na juntu. Aj keď získali väčšinu a zostavili vládu, nezískali dôveru ľudí ani dôveru medzinárodnej komunity. Aj keby sa Národná liga za demokraciu dostala do parlamentu, čo by tam mohla robiť? Su Ťij navyše podľa ústavy ani nemôže kandidovať, lebo sa vydala za cudzinca. Ani bývalí väzni sa nemôžu stať členmi strany, sú vylúčení z volieb. Tu hovoríme o tisícoch najaktívnejších odporcov junty.

Zmenilo sa niečo za rok od volieb?

Generáli začali hovoriť so Su Ťij. Ale zatiaľ nevidíme žiadnu ďalšiu akciu. Hovoriť je dobré, ale potrebujeme viac činov. Uvoľnili síce trochu kontrolu médií, zrušili predbežnú cenzúru pri niektorých témach, ale pri politických ostáva v platnosti. To je dobré, ale nestačí to. Naďalej nefunguje právny štát.

Len nedávno protestovalo dvadsať poľnohospodárov, siedmich z nich zatkli a poslali do väzenia. Zatýkanie pokračujú, za mrežami skončili aj študenti, ktorí požadovali prepustenie politických väzňov. Počas vypočúvania ich brutálne mučili. Porušovanie ľudských práv naďalej pokračuje.

Myslíte si, že Barma sa zmení zvnútra?

Raz určite áno, ale bude to chcieť čas.

Nie sme pripravení na turistov

Rozhovory so Su Ťij niečo menia?

Je to dobré znamenie. Ale čakáme na činy, potom môžeme povedať, či to smeruje dobre alebo nie. Su Ťij sa môže dostať k moci, alebo ju opäť vrátia do väzenia.

Veríte, že vám pomôže zahraničie?

Barmská vláda veľmi chce, aby bolo uznaná v zahraničí, aj preto sú sankcie EÚ a Spojených štátov také dôležité. Číne je zas situácia u nás ukradnutá, chce získať čím viac našich zdrojov. Množstvo Barmčanov preto neznáša Číňanov. India chce od nás plyn a ďalšie zdroje, ale najmä si chcú u nás udržať vplyv. Na juntu však v otázke ľudských práv veľmi netlačia. Ich srdce je na strane demokracie, ale rozum je pri junte.

Su Ťij často hovorí o národnom zmierení, o slobode pre strachu. Aké má ale politické názory a ciele?

Myslím si, že má skôr liberálne zmýšľanie.

Vaším vzorom sú teda európske krajiny?

Nemôžeme prebrať všetko. V základoch sa to môže podobať, dodržiavanie ľudských práv a podobne, ale v niečom sa musíme líšiť. Ja si napríklad nemyslím, že turizmus by našej krajine teraz pomohol. Nie sme na to ešte pripravení. Napríklad Thajsko, je veľmi otvorené turizmu a aké má meno vo svete?

Sexturizmus.

Presne tak. Nechceme tak skončiť. Až budeme pripravení, otvoríme sa, ale zatiaľ to tak nie je.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  6. Inteligencia vo všetkom
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  8. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  9. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie
  1. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  3. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  4. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  7. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 463
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 9 099
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 621
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 448
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 094
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 4 001
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 901
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 799
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 612
  10. Inteligencia vo všetkom 1 539

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

KOMENTÁRE

Prečo prežívame v napätí francúzske voľby

O čo pôjde v druhom kole prezidentských volieb?

KOMENTÁRE

Hľadá sa dodatočný argument pre operáciu Gaulieder II

V demokraciách odvolávajú opoziční politici (trebárs) ministra vnútra.

KOMENTÁRE

Voľby vo Francúzsku. Čo vlastne prospeje ľuďom?

Napäté voľby zakrývali podstatnejšiu tému.

Neprehliadnite tiež

Globálne vojenské výdavky sa opäť zvýšili, východ Európy vidí v Rusku hrozbu

Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré minuli 611 miliárd dolárov.

Trump hrozí vetovaním rozpočtu, ak sa nenájdu peniaze na stavbu múru

Pokiaľ by do soboty neprijali zákon, hrozí úplné pozastavenie financovania federálnych inštitúcií.

Prieskumy favorizujú v druhom kole Macrona

Sčítané sú takmer všetky hlasy, postupujú Le Penová a Macron.

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop