RÍM, BRATISLAVA. Krajinu, ktorej ekonomika desaťročia stojí na malých rodinných podnikoch, čaká reformné zemetrasenie. Hospodársky rast Talianska za posledných pätnásť rokov stagnoval, nedosiahol ani jedno percento, a nová vláda to bude musieť radikálne zmeniť.
„Po odchode premiéra Berlusconiho sa už Taliani nemajú na čo vyhovárať, začína sa tvrdá práca,“ hovorí pre New York Times ekonomický analytik Carnegie Endowment for International Peace Moisés Naím.
Fanúšik Európy Šéfom reformnej úradníckej vlády má byť syn bankára, ktorý je skôr doma v Bruseli než v Ríme. Uznávaný ekonóm Mario Monti bude v talianskej politike nováčikom.
Muž, ktorý ako eurokomisár pre hospodársku súťaž a vnútorný trh strávil v Bruseli takmer desať rokov, je liberál a fanúšik užšej hospodárskej integrácie Európy.
Pokojného a diskrétneho Montiho v Bruseli údajne pre jeho netaliansky charakter prezývali „taliansky Prus“.
Monti (68) je prezidentom prestížnej ekonomickej Bocconiho univerzity a radil firmám ako Goldman Sachs alebo Coca-Cola.
Bojoval proti gigantom Ako eurokomisár sa púšťal do boja proti gigantom. Microsoftu udelil rekordnú pokutu 497 miliónov eur, Nemecko donútil stiahnuť štátne dotácie pre banku, zabránil tiež podľa Daily Telegraph najväčšej fúzii v svetovej histórii General Electrics s rivalom Honeywell.
V roku 2004 odchádzal z Bruselu ako vážený a tvrdý profesionál s mediálnou prezývkou Super Mario.
Úradnícke vlády v Taliansku Úspešní úradnícki premiéri
1992 – 1993: po sérii korupčných škandálov vláda ekonóma centrálnej banky Carla Azeglia Ciampiho úspornými opatreniami obnovila dôveru trhov. 1995 – 1996: vláda ekonóma centrálnej banky Lamberta Diniho presadila reformný rozpočet, čo Taliansku neskôr pomohlo k prijatiu eura.
Na naštartovanie miniatúrneho hospodárskeho rastu v Taliansku (za 10 rokov 0,6 percenta) však bude potrebovať viac než odvahu.
Bude musieť reformovať pracovné právo, kde je naďalej prístup nováčikov k väčšine profesií uzavretý a na dočasné pracovné zmluvy doplatili najmä mladí vysokou nezamestnanosťou (29 percent), píše Wall Street Journal.
V pondelok denník La Repubblica priniesol informáciu, že Monti už zvažuje ďalší úsporný balíček v hodnote 25 miliárd eur. Hovorí sa aj o dani pre bohatých alebo dani z nehnuteľností. Taliansko má dlh 1,9 bilióna eur, čo predstavuje asi 120 percent HDP.
Mzdy v krajine rástli príliš rýchlo, za čo platí stratou konkurencieschopnosti. Riešiť treba aj daňové úniky a reformu dôchodkov.
Nová vláda do piatka Financie krajiny však nie sú na tom zle. Rozpočet očistený od splátok za staré dlhy je v prebytku. Asi polovicu vládneho dlhu vlastnia domáci investori. Taliansky štát má k tomu majetok, ktorého odpredaj by podľa Daily Telegraph ľahko mohol vyniesť 45 miliárd eur.
Taliani majú jednu z najvyšších mier súkromných úspor v Europe a zároveň nízku úroveň súkromného zadlženia.
Očakáva sa, že Monti bude aj v utorok rokovať s politikmi a zástupcami zamestnancov a podnikov o novej vláde, ktorú má vytvoriť. V parlamente by ju podľa predsedu dolnej komory parlamentu Gianfranca Finiho mohli schváliť do piatku.
Grécka opozícia váha
Šéf gréckych konzervatívcov, ktorí majú byť súčasťou novej vlády, povedal, že nepodpíše list, v ktorom Gréci sľúbia prijatie podmienok eurozóny.
ATÉNY, BRATISLAVA. Grécky parlament v pondelok začal schvaľovať novú prechodnú vládu. Antonis Samaras – líder najsilnejšej opozičnej strany Nová demokracia, ktorá má byť vo vláde – pred parlamentom povedal, že odmieta ďalšie šetrenie, ak zabrzdí rast.
„Súhlasím s cieľmi znížiť výdavky štátu. Ale som proti čomukoľvek, čo brzdí rast,“ povedal podľa Reuters. Práve úsporné opatrenia ako súčasť podmienok novej dohody žiada od Grékov Európa. Inak im nepošle ďalšiu časť prvej pôžičky.
Nová vláda má navyše napísať list, v ktorom sľúbi splnenie podmienok. Samaras však takýto list nepodpíše. Nový premiér Lucas Papademos, ktorého podporuje 55 percent ľudí, mal večer predstaviť ciele svojej vlády.
Tomáš Vasilko
