Enver S. v ten deň nemal ísť do práce, ale jeho kolega si nečakane vzal dovolenku. A tak sa 9. septembra 2000 postavil 38-ročný turecký obchodník pred svoj stánok s kvetmi v Norimbergu a predával. Poobede ho našli mŕtveho, s guľkou v hlave.
V júni 2001 sa scéna opakovala v Hamburgu v obchodíku s ovocím a zeleninou. Otec tam našiel svojho 31-ročného syna Sülejmana s troma guľkami v hlave. Jedna zo zbraní pochádzala z Česka.
Fakty
Kebabové vraždy
- prvá obeť bol Enver S. v septembri 2000, nasledovalo osem tureckých podnikateľov v rôznych mestách
- v júni 2005 zastrelili v Mníchove jediného Gréka, 41-ročného Theodorusa B., keď otváral svoj obchod s kľúčovou službou
- v apríli 2007 zastrelili na miestnej slávnosti v Heilbronne guľkou do hlavy 22-ročnú policajtku, jej kolegu ťažko zranili, to bola doteraz posledné známa obeť.
Kebabové vraždy
Obetí pribúdalo niekoľko rokov v niekoľkých nemeckých mestách. Zakaždým to bol rovnaký scenár. Guľka do hlavy za bieleho dňa a páchatelia zmizli bez stopy.
V deviatich prípadoch išlo o tureckých obchodníkov, jeden bol Grék a posledná obeť bola policajtka. Polícia riešila sériu takzvaných kebabových vrážd, podľa obetí – tureckých obchodníkov.
Po vyše desiatich rokoch spolkový minister vnútra Hans-Peter Friedrich pripustil, že nejde o obyčajných vrahov, ale o pravicový terorizmus.
„Všetko nasvedčuje tomu, že máme do činenia s novou formou krajne pravicového terorizmu,“ povedal v nedeľu minister vnútra Hans-Peter Friedrich nemeckým novinárom.
Skupina patrila k takzvanému nacionalistickosocialistickému podzemiu. „Je to mimoriadna udalosť. Neverili sme, že také štruktúry fungujú,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Nemysleli si, že vraždia
Spolkový úrad na ochranu ústavy pripúšťal nárast stúpencov pravicovej scény, ale brali ich hlavne ako ľudí schopných vyvolávať konflikty, nie vraždiť.
Kebabové vraždy mala na starosti trojica neonacistov - Uwe Böhnhardt bol najradikálnejší. Bol to introvert, rád používal zbrane a bol odhodlaný na všetko. I streliť niekomu do hlavy z bezprostrednej blízkosti.
Polícia ho niekoľkokrát prešetrovala za nelegálne držanie zbrane.
Uwe Mundlos bol mozgom trojice. Bol synom profesora, pracoval v ochode s CD a staral sa o postihnutého brata. Susedia hovoria, že bol dobre vychovaný.
Akurát na pracovnom stole mal podľa magazínu Der Spiegel portrét Rudolfa Hessa.
Jediná žena v skupine bola Beate Zschäpe. Nebola aktívna politicky ani sa veľmi spoločensky neangažovala, vraj mala s neonacistami pomer.
Obaja muži už nežijú. Pred týždňom, keď ich polícia takmer dostala, sa zastrelili a dom v Eisenachu, kde žili, podpálili. Žena sa polícii vzdala sama. V nedeľu zatkli zrejme štvrtého muža.
Holger T. bol členom krajne pravicového Národnosocialistického podzemia (Nationalsozialistischer Untergrund - NSU) a skupine mal zaobstáravať vodičské preukazy, pasy a obytné autá, s ktorými sa nepozorovane presúvali.
Unikali dlho
Spolkový úrad na ochranu ústavy nevie vysvetliť, prečo trvalo roky, než na teroristov prišli. Niektorí pripúšťajú, že mohli byť informátormi nasadenými v pravicovej scéne. Polícia u nich našla doklady, ktoré by to potvrdzovali.
Šéf tureckej obce v Berlíne Kenan Kolat je nahnevaný, že sa niečo také mohlo stať. „V Nemecku stále chýba skutočná diskusia o rasizme a rasistickom terore,“ hovorí.
Weronika Priesmeyer-Tkocz z Európskej akadémie Berlin na rozdiel od politikov nie je zaskočená tým, čo sa stalo. „Neonacisti o sebe dávajú vedieť často, tu v Berlíne, ale aj inde,“ hovorí.
Rastie podľa nej počet ľudí, ktorí prišli o prácu, stratili dôveru v politikov a berú veci do vlastných rúk. „Extrémizmus pribúda a je jedno, či na ľavej, alebo pravej strane, či dávajú bomby pod vlaky, alebo zabíjajú prisťahovlacov,“ myslí si.
Autor: Z Berlína od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
