BRUSEL. Británia z dlhodobého hľadiska nevylučuje vojenský zásah proti Iránu, ak by nenastal pokrok v otázke sporného jadrového programu islamskej republiky. Minister zahraničných vecí William Hague to vyhlásil pred novinármi v Bruseli, kde sa v pondelok stretol s rezortnými partnermi z ostatných krajín Európskej únie.
Na otázku, či je vojenský zásah reálny, odpovedal slovami, že Londýn o ňom "momentálne neuvažuje", pričom sa za takúto možnosť ani "nezasadzuje". Zároveň však zastáva názor, že do budúcnosti by si mala Británia ponechať "všetky možnosti".
"Samozrejme, v priebehu nasledujúcich mesiacov sa tiež zameriame na zvýšenie mierového legitímneho nátlaku na Irán v rámci nášho dvojcestného prístupu spočívajúcom v prístupnosti rokovaniam, ak ide o skutočné rokovania, ale aj v súčasnom zvyšovaní nátlaku prostredníctvom sankcií," povedal Hague.
Nemenované diplomatické zdroje predtým pre tlačovú agentúru AFP uviedli, že ministri zahraničia EÚ by sa mali zaoberať možnosťou uvalenia nových sankcií na Teherán ako odpovede na nedostatočnú spoluprácu iránskej vlády s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a svetovými veľmocami. Rozhodnutie o prijatí "dôrazných nových reštriktívnych opatrení" pritom očakávajú v priebehu niekoľkých týždňov.
Na otázky novinárov týkajúce sa možného vojenského útoku v pondelok odpovedal aj nemecký minister Guido Westerwelle, ktorý na rozdiel od svojho britského náprotivka takéto špekulácie rozhodne odmietol. "Nezapájame sa do diskusie o vojenskej intervencii... Domnievame sa, že takéto diskusie sú kontraproduktívne a odmietame ich," povedal šéf nemeckej diplomacie. Francúzsky minister zahraničia Alain Juppé medzitým vyzval medzinárodné spoločenstvo na "veľmi tvrdý postoj" v podobe sprísnenia sankcií, vďaka čomu sa podľa neho môže "vyhnúť nenapraviteľnej intervencii".
