Čo aféra Kocourek hovorí o dnešnom Česku? Napríklad to, že sa ministrom môže stať človek, ktorý verejne klame, je dosť možné, že aj kradne, a navyše neváha do toho zatiahnuť ani vlastnú rodinu. To je jeden pohľad. Ponúkam druhý.
Pred dvomi týždňami sme nemali najmenšie tušenie, že by matka českého ministra mohla mať na účte milióny korún nejasného pôvodu. Ale vďaka tlači, ktorá tú informáciu získala a uverejnila, sme sa to dozvedeli.
Krok dobrým smerom
Médiá, opozícia a celková spoločenská atmosféra donútili ministra, aby sa to aspoň pokúsil verejne vysvetliť a obhájiť. To sa mu nepodarilo. Namiesto toho sa zosmiešnil v priamom prenose.
A nielen to, máme i premiéra, ktorý možno nebúcha päsťami do stola a nepoužíva tvrdé slová (posúďte sami, pánskemu prirodzeniu hovorí „pindík“!), ale tohto ministra za niekoľko desiatok minút po jeho verejnom vystúpení prinútil k rezignácii.
Nehnevajte sa, ale to sú hneď tri dobré správy v jednej.
Áno, rozumiem námietke, že sa niečo také nemalo vôbec stať a že by v politike mali byť v prvom rade čestní, morálne dokonalí ľudia. Ale nebuďme idealisti, takým spôsobom to nefunguje nikde.
Čo odlišuje dobré krajiny od tých banánových, je to, že existujú mechanizmy, ktoré neférové praktiky politikov umožňujú zverejňovať, napravovať a trestať.
V Česku to dlho vyzeralo, že falošnosť politikov sa maximálne zverejňuje. Kauza ministra, ktorý opustil miesto dva týždne po uverejnení podozrivej informácie, je krok dobrým smerom.
Akcia spokojných občanov
V Česku vraj rastie nespokojnosť. Istý opozičný politik (mimochodom vyštudovaný marxista) vraj cíti vo vzduchu čosi ako nový november 1989. A istý veľkopodnikateľ vyzýva k „akcii nespokojných občanov,“ ktorá má naštartovať jeho politickú kariéru.
Rozumiem tomu, napokon nespokojnosť je vnútorným motorom, ktorý nás ľudí posúva dopredu. Ale nespokojnosť sa môže prejavovať rôzne. Môže nás donútiť premýšľať alebo robiť veci inak. Ale môže sa aj premeniť na krčmové či predvolebné tlachy.
Chápem, že by bolo samovraždou zakladať politickú stranu s heslom „Akcia spokojných občanov,“ ale niekedy si prajem, aby sa nejaká taká objavila. Pretože prostredníctvom lacného rozčúlenia z Kocourka často zabúdame, aké máme šťastie, že žijeme práve v tejto dobe a v tejto krajine. A aké je to šťastie krehké.
V americkej Deklarácii nezávislosti napísali „otcovia zakladatelia“, že každý človek má právo usilovať sa o svoje šťastie. To je rozumné. Ale v dnešnej dobe všeobecného cynizmu, by to malo byť do ústavy zakotvené ako občianska povinnosť.
