Paríž 6. júna (TASR) - Európska agentúra životného prostredia (AEE) začala v roku 1995 zostavovať zoznam prírodných zdrojov v členských krajinách Európskej únie. Na európskej, ale najmä národných úrovniach však pri zostavovaní inventáru biologického bohatstva treba urobiť ešte veľa.
Európske stredisko na ochranu prírody a biologickej rozmanitosti sídli v Paríži v jednej z budov, vytvárajúcich komplex Štátneho prírodovedeckého múzea. Podmienky, v ktorých stredisko pracuje, by mohli vyvolať veľký údiv tých, čo vyčítajú EÚ jej nehospodárne využívanie finančných prostriedkov. V strope sú diery, veľké okná sa otvárajú a zatvárajú ťažko, nábytok pochádza zo 60. rokov, špina na niektorých miestach budovy je ešte staršia. V budove však robia rekonštrukčné práce, popisuje dnes francúzsky denník Le Figaro.
Dominique Richardová, zástupkyňa riaditeľa európskeho strediska, sleduje od roku 1995 všetky aktivity týkajúce sa inventarizácie biologickej rozmanitosti, o ktorej rozhodla AEE, a tvrdí, že o európskej biologickej rozmanitosti sa veľa nevie.
Pomerne známe sú údaje o počte a geografickom rozmiestnení stavovcov, chýbajú však údaje o vývoji ich populácií. Len odborníkom vo Veľkej Británii sa podarilo zaviesť sledovanie populácie vtákov na primeranej úrovni. Horšia situácia je ešte v oblasti zostavovania inventárov rastlín.
Francúzsko patrí medzi "horších žiakov" medzi európskymi krajinami, hoci tamojšia flóra je pozoruhodná - je v nej 4500 druhov, kým vo Švédsku, rozlohou porovnateľnou krajinou, je 2200 druhov. Aj keby odborníci chceli, v súčasnosti nemôžu zostaviť zoznam ohrozenej flóry v Európe. Napriek tomu by sa mali prijímať naliehavé opatrenia na ochranu jednotlivých zánikom ohrozených druhov, uviedla Richardová.
Podobná situácia je v oblasti sladkovodných rýb. Na európskej úrovni chýbajú odborníci, ktorí by mohli koordinovať akcie na kontinente. Preto v EÚ nie je možné vypracovať takú správu, akú nedávno predložila Americká agentúra životného prostredia: vyplýva z nej, že znečistenie riek malo katastrofický dopad na sladkovodné ryby na celoamerickej úrovni.
Vplyv okyslenia prostredia, cestovného ruchu, klimatických zmien a znečistenia životného prostredia na prírodné prostredie sa v jednotlivých krajinách spravidla sleduje v biogeografickom kontexte, ale už nie na celoštátnej úrovni.
Stredisko v Paríži sa zaoberá aj ďalším veľkým európskym programom NATURA 2000. Tento projekt sa zameriava na obmedzovanie škôd, spôsobovaných inými formami spoločnej európskej politiky, napríklad spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky a z nej vyplývajúceho intenzívneho poľnohospodárstva. Týmto programom by sa napokon malo chrániť 12 percent európskeho územia, charakteristického svojím biologickým bohatstvom. EK už zrevidovala rozsah projektu na desať percent, čo by údajne malo byť dostatočné.
Projekt NATURA 2000 veľmi zaostal za stanovenými termínmi. Definitívny zoznam oblastí vo všetkých 15 krajinách EÚ už mal byť vyhotovený v roku 1998, nebude však dokončený ani na budúci rok.
Postup na európskej úrovni v tejto oblasti je stále v zárodočnom štádiu a trpí nedostatkom prostriedkov, ale už sa začína prejavovať jednotný názor v otázke priorít. To je jediný prostriedok na vyhodnocovanie politiky v oblasti životného prostredia tak, aby neostala vydaná na milosť či nemilosť rôznych nátlakových skupín, uzatvára Le Figaro.
