ojny čoraz hlasnejšia.
Po siedmich mesiacoch a 26-tisíc náletoch si NATO koncom októbra zablahoželalo. Ukončenú operáciu nazvalo „historickým“ úspechom a rebelantov vyzvalo k „budovaniu novej Líbye“. Lévy prirovnal Sarkozyho k plukovníkovi Leclercovi, ktorý v roku 1944 oslobodil Paríž od nacistov.
Lenže existuje aj iný, oveľa pochmúrnejší pohľad. Nejde len o islamské právo šária, ktoré chce v krajine zaviesť nová vláda.
Analytici David Rieff a Rony Brauman napríklad nahlas pochybujú o tom, že Kaddáfího tanky boli pred bránami Bengází. Že neexistujú žiadne zábery týchto tankov. A teda že oficiálny dôvod, pre ktorý sa začala operácia, bola iba „propaganda“.
Rieff a Brauman tvrdia, že Sarkozy chcel v Líbyi zasiahnuť, lebo pri povstaniach v Tunisku a v Egypte francúzska diplomacia zlyhala. Lenže prerátal sa a arabskej krajine teraz hrozí občianska vojna, povedali na parížskej vysokej škole Sciences Po, kam chodil aj Sarkozy.
S vyhrážajúcim sa Kaddáfím malo podľa nich NATO vyjednávať.
Američan Rieff a Francúz Brauman nie sú žiadni konšpirátori, ale uznávaní publicisti. Prezidenta obvinili z klamstva dva dni pred pamätným dňom prvej svetovej vojny - 11. novembrom. Vynikajúca príležitosť zamyslieť sa nad tou líbyjskou.
